Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „odp��sa��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

odpájať,odpájať sa p. odpojiť, odpojiť sa

odpad, -u muž. r.

1. odpadávanie, padanie: o. lístia, ihličia;

2. neupotrebiteľné, bezcenné, odhodené zvyšky niečoho, odpadok: o. materiálu, výrobný, lesný, drevný o., zníženie o-u;

3. miesto al. zariadenie, ktorým niečo odpadáva, odtok: otvor pre o., prečistiť o-y, vypúšťať vodu do o-u;

odpadový, zried. i odpadný príd. m.

1. určený pre odpad: o. kanál, o-á nádrž, o-á jama;

2. tvoriaci odpad: o-á voda, o. materiál

odpadať1, -á, -ajú i odpadávať, zried. i odpadúvať, -a, -ajú nedok.

1. oddeľovať sa od niečoho a padať dolu, padať z niečoho, opadávať: Odpadá kvet za kvetom. (Krčm.) Čľapot kvapák odpadávajúcich z mohutných hrabov. (Urb.);
vakovka odpadúva (Tim.);
pren. Z ľudáckeho stromu odpadúvalo lístie (Jil.) ľudáci strácali stúpencov, prívržencov.

2. (od koho, od čoho) opúšťa, zrádzať niekoho al. niečo, odcudzovať sa niekomu, niečomu: Ľudia odpadávajú od boha. (Vaj.) Katolícky klérus odpadal a vzďaľoval sa. (Vlč.)

3. strácať sa, zanikať, miznúť: lingv. koncovka odpadá

odpadá mu chuť od jedla prestáva mať chuť na jedlo, jedlo mu prestáva chutiť;

4. len odpadať hovor. nemať miesta, nekonať sa, nebyť: vyučovanie, predstavenie odpadá, vychádzka odpadá;

dok. odpadnúť

odpadať2, -á, -ajú dok. zried. poodpadávať: omietka odpadala, odpadalo lístie (Hviezd.)

odpadkový p. odpadok

odpadlík, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. kto sa zriekol nejakej viery, náboženstva, apostata: Bol zástancom svojej viery a hrešil odpadlíkov. (Jégé)

2. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát: Si nehodná dcéra národa, keď si odpadlík. (Tim.)

3. kto zradil, opustil isté zásady al. prostredie: On, odpadlík, zaprel mať, zradil brata. (Vans.);

odpadlíčka, -y, -čok žen. r.;

odpadlíctvo, -a stred. vlastnosti, stav al. konanie odpadlíka

odpadlý príd. m. kniž. zastar. odpadnutý: Brániš mi potrestať sluhu odpadlého. (Kal.)

odpadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. oddeliť sa a padnúť dolu: Kat švihol mečom, hlava odpadla. (Kal.) Odpadol z ruže kvet. (Botto) Schytil si ruku, sťa by mu mala odpadnúť. (Gráf);
pren.: Odpadla mi ťarcha z hrude (Hor.) prestala moja starosť. Odpadol mi od srdca (Kuk.) prestal som ho mať rád.

odpadol mu kameň zo srdca zbavil sa trápenia, starostí;
div mu (jej) srdce neodpadlo veľmi sa naľakal(-a), prestrašil(-a);
išlo u (jej) srdce odpadnúť mal(-a), pocítil(-a), prežil(-a) veľký žiaľ, duševnú bolesť, strach;

2. (od čoho, od koho) opustiť, zradiť niekoho al. niečo, odcudziť sa niekomu, niečomu: Tvrdoň chcel odpadnúť od slovenskej strany. (Taj.)

3. omdlieť, zamdlieť: o. od únavy, od vyčerpania, od horúčavy;

4. zahynúť, zomrieť, padnúť v boji: Muž jej odpadol hneď na počiatku vojny. (Tim.)

5. prestať existovať, zaniknúť, stratiť sa, zmiznúť: prekážky, dôvody odpadli;
Aj tá posledná starosť odpadla Lanštiakovi.
(Al.)

odpadla mu chuť od niečoho, na niečo, odpadla mu chuť niečo robiť prestal si niečo želať, prestal po niečom túžiť;
všetko mu odpadlo od chuti všetko sa mu znevidelo, znepáčilo, všetko sa mu prestalo páčiť;

6. hovor. nekonať sa, nebyť, vystať: vyučovanie, prestavenie odpadlo;

nedok. k 3, 4 odpadávať, odpadúvať, k 1, 2, 5, 6 i odpadať

odpadný p. odpad

odpadok, -dku muž. r. (obyč. v mn. č.) nepotrebné, odhodené, odložené zvyšky niečoho, odpad: zber o-ov, zbierať o-y, zužitkovanie o-ov;
Vtáctvo sa chová odpadkami mäsa.
(Kuk.) Výpary ľudských tiel pripomínali hnijúce odpadky. (Urb.);

odpadkový príd. m.

1. určený pre odpad, menej cenný, bezcenný, odpadový: o-é ovocie, o. materiál, o-é palivové drevo;

2. slúžiaci na zber odpadkov: o-é koše

odpadový p. odpad

odpal, -u, 6. p. -e muž. r. ban. odstrelenie horniny (obyč. vo veľkom množstve) pomocou výbušnín, odstrel

odpáliť, -i, -ia, rozk. -páľ dok.

1. (čo) úderom odraziť: o. loptu;

2. (čo) zapálením nálože vystreliť: o. výstrel, raketu;

3. expr. (koho) odstreliť, zastreliť: Zamiešať som sa nesmel, bol by i mňa dal odpáliť. (Jes.)

4. hovor. expr. rýchlo odísť, zmiznúť, stratiť sa: Blumberg odišiel, ale aj Štilec odpálil, ako sa hovorí. (Jes..);

nedok. odpaľovať, -uje, -ujú

|| odpáliť si zapáliť si, pripáliť si: Chudý si odpálil. Fajčil. (Hor.);

nedok. odpaľovať si

odpálkovať, -uje, -ujú dok. šport. (čo) pdraziť loptu pálkou: o. loptu

odpaľovač1, -a, mn. č. -i muž. r. šport. slang. hráč, ktorý odpaľuje, odráža, odbíja loptu;
odbíjač (napr. v basketbale)

odpaľovač2, -a, mn. č. -e muž. r. tech. prístroj, pomocou ktorého sa mechanicky privádza nálož k výbuchu

odpaľovací, -ia, -ie príd. m. tech. slúžiaci na odpaľovanie: o-ie zariadenia, o-ie rampy, o-ie základne

odpaľovať p. odpáliť

odpar, -u, 6. p. -e odparovanie: o. vody, inhalácia o-om z liečivých rastlín

odpárať, -a, -ajú dok. (čo) páraním oddeliť: o. rukáv

|| odpárať sa odtrhnúť sa, oddeliť sa roztrhnutím nite: dopoly odpáraná záplata (Kuk.);
Tuto sa mi odpáral príštipok. (Fr. Kráľ)

odparentovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. (koho, čo) zbaviť sa niekoho, niečoho, odstrániť, zlikvidovať: o. človeka;
odparentovanie demokracie
(Fr. Kráľ)

odpariť, -í, -ia dok. (čo) odstrániť tekutinu jej premenením na paru: o. vlahu, vodu;
Tekutinu treba nechať odpariť.
(Stod.);

nedok. odparovať, -uje, -ujú

|| odpariť sa uniknúť v podobe pary, vypariť sa: voda sa odparí;

nedok. odparovať sa

odparivosť, -ti žen. r. odb. vlastnosť odparovať sa: o. vody

odparka, -y, -riek žen. r. tech. zariadenie, ktorým sa odparuje voda al. iná tekutiny

odparný príd. m. odb. vznikajúci pri odparovaní: o-é teplo

odparok, -rku muž. r. odb. zvyšok, ktorý ostane po odparení tekutiny

Naposledy hľadané výrazy

1. odp��sa�� v Slovníku slov. jazyka