Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „odbor” v Slovníku slovenského jazyka

odbor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. väčšie oddelenie úradu, ústavu, spolku ap., sekcia: zdravotný, finančný, školský o. národného výboru;
Založil sa odbor na zostavenie slovníka.
(Vlč.)

2. okruh, pole pôsobnosti, odvetvie činnosti, disciplína: vedecký, umelelecký, športový o.;
Ako lekár bol špecialistom skoro v každom odbore.
(Jégé) Budem učiť na gymnáziu predmety svojho odboru: dejiny a filozofiu. (Urb.);

odborový príd. m. k 1 : o. radca staršia vyššia úradnícka hodnosť

odborár, -a muž. r. člen odborovej organizácie, stúpenec odborového hnutia;

odborárka, -y, -rok žen. r.;

odborársky príd. m.: o. pracovník, o-a tlač

odborne p. odnorný

odborníčiť, -i, -ia nedok. hovor. pejor. nemiestne odborne hovoriť, porúčať: Hoci je odborne vzdelaný, neodborníči. (A. Mat.)

odborník, -a, mn. č. -ci muž. r. pracovník, ktorý sa dobre vyzná v istom odbore, špecialista: o. v histórii, o. pre súčasný jazyk;
poľnohospodársky, banský o.;
naslovovzatý o.
vynikajúci;

odbornícky príd. m. i prísl. pejor. : Odbornícky hodnotili premieru. (Karv.);

odborníctvo, -a stred. pejor. jednostranná odbornosť;

odborníčka, -y, -čok žen. r.

odborno-politický príd. m. odborný a politický: o-é školenie, o. rast

odbornotechnický príd. m. vzťahujúci sa na istý technický odbor: o-é kádre, o-á literatúra

odbor príd. m.

1. venujúci sa al. venovaný istému odboru;
súvisiaci s istým odborom činnosti: o. pracovník, o. robotník, o. učiteľ, o. lekár;
o. asistent, o. pracovník
kvalifikačné stupne v istých povolaniach;
o-é kruhy, o-á škola, o-á literatúra, o. časopis;
o-á kvalifikácia, o-é vzdelanie
;

2. pochádzajúci od odborníka, od odborníkov, charakteristický pre odborníka, pre odborníkov: o-á práca, o-é vedomosti;
o-á mienka;
o. výraz
používaný odborníkmi;
o-é oko pohľad, odhad odborníka;

odborne prísl.: o. niečo vykonať;
o. vzdelaný človek
;

odbornosť, -ti žen. r.

odborove p. odbory

odborový p. odbor i odbory

odbory, -ov muž. r. pomn. organizácia, združene, sväz pracovníkov rozličných výrobných oblastí;

odborový príd. m.: o-á organizácia, o-é hnutie;
Revolučné odborové hnutie
(skr. ROH), Svetová odborová federácia (skr. SOF), Slovenská odborová rada (skr. SOR), Krajská odborová rada (skr. KOR);

odborove prísl.: byť o. organizovaný

Naposledy hľadané výrazy

1. odbor v Slovníku slov. jazyka