obťažkať dok.
1. naložiť ťarchou, oťažiť, zaťažiť: plodmi o-ný strom;
pren. svedomie o-né výčitkami
2. zried. poťažkať;
nedok. k 2 obťažkávať -a
obťažne prísl.;
obťažnosť -i ž.: stupeň o-i
// obťažovať sa expr. namáhať sa, ustávať sa, unúvať sa: neo-l sa byť presný;
neobťažuj sa! zdvorilé odmietnutie