Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „oby��ajn��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

obyčaj, -e, -í žen. r. (zried. i obyčaj, -a, -ov muž. r.)

1. (častým opakovaním) ustálený spôsob konania, zvyk, návyk: Obyčaj to bola. Idúcich z prvého orania, aby úroda bola hojná, oblievali. (Urb.);
stará, starodávna, ustálená, nová, ľudová o.;
miestna, domáca o.;
špatná, nepekná, zlá o.;
mať o., mať v o-i niečo robiť;
urobiť niečo z o-e, podľa o-e, proti o-i;
to je jeho o.
robieva to;
U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj (keď nemáš, si požičaj). (z ľud. pies.) ;
držať sa starých obyčajov (Vaj.);
Taký je obyčaj medzi priateľmi. (Kuk.);
(gazdovia) neskazení mestom a jeho obyčajmi (Taj.)

hovor. koľko krajov, toľko obyčajov všade sú iné zvyky, iné obyčaje;

2. nár. povaha, povahové, charakterové vlastnosti: Len to ju mýli, že je obyčajou hlaváň. (Tim.);

obyčajový príd.: práv. o-é právo právne normy, ktoré vznikli zachovávaním zvyklostí

obyčajný príd. m.

1. nie zriedkavo, bežne, často, pravidelne sa vyskytujúci al. používaný, nemajúci zvláštností, bežný, zvyčajný, obvyklý;
normálny;
nepríznakový: o. vojak (na rozdiel napr. od dôstojníka);
písať o-ým písmom (na rozdiel napr. od ozdobného);
o-é pero (na rozdiel napr. od plniaceho);
o. zjav, úkaz;
o. domáci poriadok
bežný, zaužívaný;
poľnohosp. o. výsev (na rozdiel napr. od krížového);
Okrem obyčajných hostí boli tam mnohí občania, ktorí neboli členmi. (Vaj.) Dalo sa (z listu) vycítiť, že to nie je obyčajné zúfalstvo. (Urb.) Báli sa obyčajnej hory. (Ondr.);
o-á teplota okolo 20 °C;

zool., bot. v mnohých názvoch živočíchov a rastlín: veverica o-á;
lieska o-á
;
mat. o. zlomok napísaný v tvare a/b;

2. jednoduchý, prostý;
priemerný, všedný;
hrubý, nekultivovaný: Boli ti azda moji kamaráti veľmi obyčajní? (Gráf) Doviezol sa na obyčajnom furmanskom voze. (Kuk.) Som iba celkom obyčajný ustatý lodiar z prístavu. (Rúf.);
hovor. to je o-á lož, o. podvod, o-é cigánstvo zrejmá lož, zrejmý podvod, zrejmé cigánstvo;

obyčajne prísl.

1. vo väčšine prípadov, zvyčajne, spravidla: Oktaváni, ako obyčajne, mnoho hovoria o maturite. (Ráz.) Obyčajne dym za krátko zmizol. (Hor.)

2. všedne, jednoducho;
nekultivovane: urobiť niečo len tak o.;

obyčajnosť, -ti žen. r. zried. všednosť, priemernosť;
nekultivovanosť: Svojím duchom prevyšuje všetku obyčajnosť. (Kal.)

obydlený príd. m. kniž. zastar. osadený, bývajúci niekde: (Hneď tam) i rodičov obydlených našla. (Dobš.);
bohoslužba u Slovanov, zvlášť na Pomorí obydlených (Dobš.)

obydlie, -ia stred. príbytok, bývanie;
dom: ľudské o., dobré o., núdzové o., stavať, postaviť si obydlie;
stopy, vykopávky starých slovanských o-í
;

pren. hniezdo, skrýša zvierat: o. včiel

obydliť, -í, -ia dok. zastar. (čo) osídliť: na Slovačou obydlenom kraji (Šolt.);
sedliakmi obydlené mestečko (Kuk.)

obyť, obude, obudú, obol dok. nár. obudnúť: Obola nejako aj s nimi (s neprimeranými okuliarmi). (Jégé) Česť je česť a bez tej neobudeš. (Jégé)

obytný príd. m. určený al. vhodný na bývanie;
v ktorom sa býva: o. dom, o-á budova, stavba;
o-á štvrť mesta
časť mesta, v ktorej sú sústredené domy s bytmi;
o-é priestory;
o-á kuchyňa
v ktorej sa i býva, ktorá slúži i za obývaciu izbu;
o-á izba, častejšie obývacia

obývací, -ia, -ie príd. m. určený na obývanie, v ktorom sa býva: o. priestor, o-ia plocha, o-ia miestnosť;
o-ia izba
miestnosť v byte určená na pobyt cez deň

obývačka, -y, -čiek žen. r. hovor.

1. obývacia izba: Svietil (mesiac) oblokom do obývačky. (Bedn.)

2. nábytok do obývacej izby: kúpiť si peknú o-u

obývať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) bývaním zaberať nejaké obydlie, obydlia, sídlisko al. územie: o. izbu, časť domu, o. druhé poschodie;
Židia kedysi obývali vyhradenú časť mesta;
našu republiku obývajú dva bratské národy;
husto, riedko obývaný kraj;
územie obývané Slovákmi;
neobývaná miestnosť
;

2. zastar. bývať niekde: Pane bože, koľkože už tu obývame? (Taj.)

obyvateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. človek, osoba bývajúca niekde, obývajúca nejaké obydlie, sídlisko al. územie: o-ia domu, o-ia továrenskej štvrte, o-ia vrchov, o-ia ostrova, o-ia našej vlasti;
roľnícki, mestskí o-ia;
obyvatelia mesta Bratislavy, bratislavskí o-ia;
mesto s desaťtisíc o-mi;
zvýšiť výrobu na jedného o-a
;

pren. niečo (obyč. živý tvor, živočích al. rastlina) niekde sa zdržiavajúce, vyskytujúce, nachádzajúce: o-ia morských hlbín;
orol je o-om vysokých vrchov
;

obyvateľka, -y, -liek žen. r.;

obyvateľský príd. m.: o-é mená pomenovania obyvateľov utvorené od zemepisných mien (napr. Oravec, Žilinčan);

obyvateľstvo, -a stred. hromad. obyvatelia;
občania, občianstvo: dedinské, mestské o., roľnícke, robotnícke o., slovenské, európske o., pôvodné, miestne, civilné o.;
pohyb o-a, rozvrstvenie o-a
;
pren. o. riek živočíchy žijúce v riekach

obývateľný príd. m. súci, vhodný na bývanie, na osídlenie, dajúci sa obývať, osídliť: o-á miestnosť, o. byt, o. kraj, o-é územie;

obývateľnosť, -ti žen. r. vhodnosť, súcosť na bývanie, na obývanie, na osídlenie: o. bytu

Naposledy hľadané výrazy

1. oby��ajn�� v Slovníku slov. jazyka