Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „obraz” v Slovníku slovenského jazyka

obraz, -u, 6. p. -e muž. r.

1. plošné znázornenie niekoho al. niečoho kresbou, maľbou, rytím, rysovaním ap., obyč. ako umelecký prejav: olejový o., maľovať o.;
živý o.
zostava osôb vytvárajúca nejaký symbol

byť ako obraz (Jégé) pekný;

2. podoba odrážajúca sa v zrkadle, v skle, vo vode ap.: Tlačil som sa v rušnom zhone uzrieť svoj obraz znovu v Hrone. (Žáry);
pren. Herman je pravý obraz nášho nešťastného brata (Vaj.) celkom sa mu podobá;

fyz. optický útvar majúci tie isté tvary, svetlá a tiene al. i farby ako predmet;

hovor. spitý pod o. boží veľmi;

3. zrakový dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje;
predstava pred duševným zrakom: Keď vošiel, uvidel žalostný obraz. (Zgur.) Vynoril sa mu obraz z detstva. (Krno) Oživil si v pamäti obraz milej. (Ondr.) Pred očami jej mihali dávne obrazy. (Hor.) Mysľou mu prebehol obraz vlastného dvora. (Laz.)

4. tvárnosť, podoba: Ľud obraz vlasti z roka na rok mení. (Bunč.) Miestnosti boli zariadené všetky na jeden obraz (Min.) rovnako.

5. kniž. slovné vypodobnenie, opísanie, vylíčenie: podať o. o niečom;
Vo Zvolenskej stolici bolo iste mnoho Nemcov, ale obraz Grünwaldom načrtnutý nie je verný.
(Škult.)

6. ucelený názor, predstava o niečom: Mal jasný obraz o situácii. (Zgur.);
utvoriť si o niečom al. o niekom o.;

7. časť básnického al. dramatického diela: Pieseň sa stále zosilňuje a znie až do konca obrazu. (Smrč.)

8. výrazový prostriedok básnickej reči, trópus;

9. v literatúre a umení vôbec zovšeobecnený obraz skutočnosti v umeleckom diele;
výjav z ľudského života zachytený v umeleckom diele: Vytýka mu (Hečkovi) opakovanie tých istých zvratov a obrazov. (Bunč.)

10. biol. krvný o. súhrn jednotlivých druhov krviniek v krvi;

obrazový príd. m.

1. týkajúci sa obrazov: o-á technika;
o-á kamera
snímajúca obrazy;

2. obsahujúca obrazy: o-á galéria (Al.)

obraziť sa, -í, -ia nedok. kniž. zried. odzrkadľovať sa;
odrážať sa: Pozoroval v zrkadle sa obraziacu tvár dievčaťa. (Jégé)

obrážací, -ia, -ie príd. m. tech. : o, stroj obrábací stroj na zvislé hobľovanie

obrážačka, -y, -čiek žen. r. tech. obrážací stroj

obrazáreň, -rne, -rní žen. r. miestnosť, budova kde sa uschovávajú al. vystavujú obrazy al. iné umelecké diela;
zbierka obrazov al. iných umeleckých diel

obráž1 p. obraziť

obrážať2, -a, a-jú nedok. tech. (čo) opracúvať zvislými nárazmi na obrábaný predmet

obrázdiť, -i, -ia dok. (čo) oborať;

pren. bás. poorať: obrázdiš si zeme otcovské (Hviezd.)

obrazec, -zca muž. r.

1. nákres, schéma;

odb. schematické znázornenie niečoho: geometrický o., o. kryštálu;

2. (rus.) kniž. zastar. vzor: Ráztoky podávali obrazec pokroku. (Vaj.)

obraz, -í, -ia dok.

1. kraj (čo) zraniť, poraniť: Drevo im obrazilo stavce chrbtovej kosti. (Tat.) Obrazila som si nohu. (Zgur.)

2. zastar. (koho, čo) uraziť: Ničím ho (Durného) nepodráždila, neobrazila. (Vaj.) A či neobrazil celú famíliu? (Kal.);

nedok. k 2 obrážať1, -a, -ajú

obrazivý príd. m. schopný vytvárať predstavy, obrazy: o-á sila (Jes-á);

obrazivosť, -ti žen. r.

obrážka, -y, -žok žen. r. zastar. urážka (Kal.)

obrázkár, -a muž. r. zastar. výrobca al. predavač obrázkov;

obrázkárka, -y, -rok žen. r.

obrázkový p. obrázok

obraznosť, -ti žen. r.

1. predstavivosť, fantázia, obrazivosť, obrazotvornosť: výtvory o-i (Dobš.);
Musí vzbudiť svoju obraznosť holbičkou vinca. (Záb.)

2. obrazný ráz niečoho: o. štýlu

obraz príd. m. prenesený, metaforický, symbolický: o-á reč, o-é vyjadrovanie;

obrazne prísl.

obrazoborec, -rca muž. r. hist. ničiteľ obrazov svätých, ikonoklast;

obrazoborecký príd. m.;

obrazoborectvo, -a stred. odpor k obrazom svätých, ničenie obrazov svätých, ikonoklazmus

obrázok, -zka/-zku muž. r.

1. menšia maľba, kresba al. fotografia;
malý obraz: jarmočné obrázky (Jes.);
náb. sväté o-y s podobizňami svätých;
pren. žart. čertove o-y hracie karty

byť ako o. pekný, šumný;

2. predstava: Ožívajú nám obrázky známych. (Taj.)

3. starší drobný literárny útvar: Robotná knižka. Dva obrázky zo života. (Taj.);
humoristický o.;

obrázkový príd. m.

1. opatrený obrázkami, ilustrovaný: o. časopis, o-á knižka;

2. majúci ráz obrázkov: o-é písmo hieroglyfické;

obrážtek, -a muž. r. zdrob. expr.

obrazotvornosť, -ti žen. r. schopnosť predstavovať si veci al. deje v myšlienkach, predstavivosť, imaginácia, fantázia;

obrazotvorný príd. m.: o-á schopnosť, o-á myseľ

obrazovka, -y, -viek žen. r. predná plocha televízora, na ktorej vidíme obraz;

odb. špeciálna elektrónka televízora

obrazový p. obraz

obrážtek p. obrázok

Naposledy hľadané výrazy

1. obraz v Slovníku slov. jazyka