Význam slova „obrátiť” v Slovníku slovenského jazyka

obrátiť, -i, -ia, rozk. obráť dok.

1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú;
otočiť;
prevrátiť: o. list v knihe, o. seno, o. zem (pri oraní), o. kabát, šaty;
Obráti kartu na zošite a píše.
(Vans.)

o. niečo na žart, na posmech urobiť z niečoho žart, posmech;
hovor. o. niekoho na posmech vysmiať sa, urobiť si posmech z niekoho;
o. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok;
o. kabát zmeniť presvedčenie;
o. kartu a) zmeniť taktiku;
b) zmeniť tému v reči;
o. niečo naruby prekrútiť;
o. niečo navnivoč zničiť;
Iste musí každý groš aspoň tri razy obrátiť, kým ho vydá (Zúb.) pri kupovaní musí veľmi počítať.

2. (čo) dať niečomu opačný smer, otočiť späť, smerom dozadu: o. voz, kone, auto;

3. (čo) dať niečomu určitý, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam: o. hlavu niekam;
o. oči, pohľad, zrak na niečo, na niekoho
pozrieť;
Obrátila kroky k mlynu. (Zgur.)

o. pozornosť, zreteľ na niekoho, na niečo dobre si niekoho, niečo všimnúť;
o. reč, rozhovor (na niečo) prejsť v reči na istú (inú) tému;
o. zbrane proti niekomu začať bojovať;

4. (koho, čo) priviesť k nejakej zmene, premeniť: Braček, už si ma dávno obrátil. (Vaj.) Mestá vaše na prach obrátime (Ondr.) zničíme. Obrátiť peniaze na múdrejšie veci (VHV) vynalož peniaze na niečo vhodnejšie.

5. zried. vrátiť sa, obrátiť sa, otočiť sa: Nože, Janko, prešli sme sa, obráťme. (Tat.) Obrátili sme tou istou cestou, kade sme prišli. (Ondr.);

nedok. obracať

|| obracať sa

1. zmeniť polohu, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa na druhý bok;
o. sa na chrbát

karta sa obrátila situácia sa zmenila;

2. zmeniť smer, dať sa opačným smerom: Zástup sa obrátil, začal opačným smerom cúvať. (Urb.) Voz sa v sade obrátil. (Kuk.)

3. otočiť sa istým smerom, zamieriť niekam: o. sa dolu cestou;
Obrátil sa dolu dedinou.
(Taj.) Všetky oči sa obrátili na človeka, ktorý vošiel. (Barč) Obrátil sa tvárou ku Kordošovi. (Min.) Pozornosť všetkých sa obrátila k ej. (Tim.)

o. sa chrbtom k niečomu, k niekomu prestať si všímať niečo, niekoho, zanevrieť na niečo, na niekoho;

4. (proti komu) nepriateľsky sa postaviť proti niekomu: nože by sa mohli obrátiť proti nám. (Vaj.) Všetka ich zlosť sa obrátila proti Pařizkovi. (Urb.)

5. (bezpredm. i na čo) premeniť sa, zmeniť sa: Priateľstvo sa obrátilo na číry platonizmus. (Jégé) Počasie sa obráti. (Hor.) Človek nevie, kedy sa zlé na dobré obráti. (Fig.)

6. (na koho, na čo, ku komu) uchýliť sa k niekomu, k niečomu, obyč. s nejakou žiadosťou, prosbou: Obrátil sa na ňu o radu. (Tat.) Oznámili mu, aby sa obrátil na druhú firmu. (Jes.) Obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu. (Kuk.) Kráľovčíka zaliali slzy, lebo nevedel, kde sa má obrátiť. (Bedn.)

7. hovor. pobudnúť niekde, byť niekde: Otec sa tri razy obrátil v Amerike. (Skal.) U Kubincovcov sa neraz obrátil. (Letz);

nedok. obracať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. obrátiť v Slovníku slov. jazyka