Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „objekt” v Slovníku slovenského jazyka

objekt, -u muž. r.

1. predmet vnímania, myslenia, poznávania;
predmet (osoba al. vec), na ktorý je zacielené nejaké konanie, nejaká činnosť: o. vnímania, poznávania, skúmania, pozorovania;
dieťa je o-om výchovnej činnosti;
vybrať si za o. štúdia elektrické úkazy;
byť o-om útokov, vykorisťovania;
Objektom týchto ustavičných rozkazov je Viktor.
(Gráf) Nemáte pochopu o láske, ktorá všetko premôže, aby dostala do svojej moci vytúžený objekt. (Jégé);
práv. daňový o. to, z čoho sa platí daň;

gram. vedľajší vetný člen, ktorým sa rozvíja nadradené sloveso, predmet;

filoz. predmet poznávania a činnosti subjektu nezávislý od subjektu;

2. zaradenie slúžiace nejakému cieľu;
stavby, budovy, pozemky al. predmety: vojenský, továrenský o., telovýchovné, rekreačné o-y, prístavné o-y, hospodársky dôležité o-y;
Okolo objektu zo všetkých strán začali sa vynárať postavy.
(Ondr.) objektový príd.: gram. o-é sloveso predmetové

objektív, -u muž. r. opt. optická sústava obrátená k pozorovanému predmetu, dávajúca reálny obraz skutočnosti: o. fotografického prístroja, ďalekohľadu, drobnohľadu;

objektívový príd. m.

objektivácia, -ie žen. r. odb. zried. objektivizácia, spredmetnenie

objektivista p. objektivizmus

objektivita, -y žen. r. nestrannosť, objektívnosť, neuplatnenie subjektívnej zložky, vecnosť: zachovávať o-u, snažiť sa o o-u

objektivizácia, -ie žen. r. odb.

1. vytvorenie al. vzniknutie objektívne zistiteľného al. pozorovateľného faktu, objektu, spredmetnenie: Jazyk možno pokladať za formu objektivizácie myslenia.

2. úsilie vylúčiť subjektívnu zložku;

lit. výtv. snaha umelca zaradiť, povýšiť svoje individuálne cítenie do sociálnej roviny, dať mu sociálnu platnosť: V objektivizácii prevýšil Hviezdoslav svojho učiteľa. (Votr.);

objektivizačný príd. m.: o-é procesy, formy

objektivizmus, -mu muž. r.

1. filoz. smer v buržoáznej filozofii vysvetľujúci a odôvodňujúci zákonitosti historického vývinu zdanlivou vecnosťou a nestraníckosťou, ktorou zastiera skutočne objektívne zákonitosti s cieľom chrániť záujmy vykorisťovateľských tried;

2. filoz. spôsob poznania vychádzajúci v protiklade k subjektivizmu zo skúmania objektívnej skutočnosti;

3. lit. smer, podľa ktorého je cieľom literárneho umenia verne zobraziť skutočnosť bez pokusov o jej zhodnotenie;

objektivista, -u muž. r. stúpenec objektivizmu;

objektivistka, -y, -tiek žen. r.;

objektivistický príd. m.;

objektivisticky prísl.

objektivizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo)

1. robiť, urobiť z niečoho objektívne zistiteľný, pozorovateľný fakt, spredmetňovať, spredmetniť: jazyk objektivizuje myslenie;

2. vylučovať, vylúčiť subjektívny (niekedy i hodnotiaci) moment, robiť, urobiť objektívnym

objektívno, -a, 6. p. -e stred. odb. objektívna realita

objektívny príd. m.

1. daný skutočnosťou, stavom vecí, vyplývajúci zo stavu vecí, z pkolností;

filoz. jestvujúci nezávisle od vedomia, vlastný samému objektu al. jemu zodpovedajúci: o-e príčiny, podmienky nejakého stavu;
objektívny a subjektívny činiteľ
(napr. v revolúcii);
o. svet, o-a skutočnosť, realita, o. ráz vedeckých zákonov;
o-a pravda, o-e poznatky o svete
správny odraz skutočnosti vo vedomí, vo vedeckých poučkách;

2. existujúci a pozitívne dokázateľný, pozorovateľný iu pre iných, majúci širšiu, všeobecnú platnosť: umelecké dielo má zložku subjektívnu i o-u;
subjektívne a o-e príznaky choroby;
predstava môže byť subjektívna, ale pojmy sú o-e;
to je o. fakt
zistiteľná, dokázateľná, všeobecne známa al. platná skutočnosť;
lit. o-a poézia epika;

3. nestranný, nezaujatý, vecný;
spravodlivý: o. človek, sudca (pri športe), o. divák, o. pozorovateľ;
o-e stanovisko, o-a kritika;
podať o. posudok o niečom (o niekom)
;

4. filoz. o. idealizmus uznávajúci mystickú od ľudí nezávislú ideu ako základ všetkého jestvujúceho;

5. práv. o-e právo právo norma (pravidlo);

objektívne prísl.

1. fakticky, skutočne;

filoz. nezávisle od ľudského vedomia: svet existuje o.;
vedecké poznatky sú o. pravdivé
;

2. nadindividuálne, všeobecne: o. známa skutočnosť;

3. nestranne, nezaujato, vecne;
spravodlivo: o. niečo, niekoho posúdiť, o. kritizovať, o. viesť zápas;

objektívnosť, -ti žen. r.

1. filoz. existencia, jestvovanie niečoho nezávisle od ľudského vedomia: o. okolitého sveta je nepopierateľná;

2. nadindividuálna, všeobecná platnosť niečoho;

3. nestrannosť, nezaujatosť, vecnosť;
spravodlivosť: o. kritiky;

filoz. výraz straníckosti marxistickej filozofie (ako protiklad k buržoáznamu objektivizmu, tzv., nadstraníckosti);

4. filoz. pravdivosť, správnosť, hodnovernosť: o. ľudského poznania správnosť odrazu poznávanej skutočnosti

objektivovať, -uje, -ujú nedok. i dok. zried. (čo) objektivizovať: Z básne hľadí už zdravý zmysel pre plastické objektivovanie skutočnosti. (Vlč.)

objektový p. objekt

Naposledy hľadané výrazy

1. objekt v Slovníku slov. jazyka