obec obce ž.
1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
→ stredisková o.;
predstavenstvo o-e;
pren.: celá o. sa zišla jej obyvatelia;
o. s tým nesúhlasila jej vedenie
2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
novinárska o. novinári;
čitateľská o. čitatelia;
obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
vkus o-a
obecný príd.
1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
o. úrad;
usporiadať niečo na o-é trovy
2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud
3. správ. všeobecný
obedík -a m. zdrob. k 1
obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak
opak. obedúvať -a
oberačkový príd. k 2: o-é slávnosti
nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené
obesenec -nca m. obesený človek
obeť -e ž.
1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.
2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í
3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť
□ priniesť o. obetovať sa;
obetavo prísl.: o. pracovať;
obetavosť -i ž.
obetný príd.
obetovať nedok. i dok.
1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
o. utrpenie (Bohu);
cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice
2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
o. na charitatívnu činnosť
3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
o. sa za cudzie záujmy;
// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine
opak. obetúvať -a
obežníkový príd.