Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „obe” v Slovníku slovenského jazyka

obe p. oba

obec, obce žen. r.

1. menšie sídlisko, dedina, najnižšia správna územná jednotka: o. majúsa 1000 obyvateľov, roľnícka, banícka o. s roľníckym, baníckym obyvateľstvom;
horská, vrchárska o. ležiaca vo vrchoch, vo vrchovatom kraji;
partizánske o-e ktorých obyvatelia masovo pomáhali partizánom al. sa aktívne zúčastňovali partizánskych bojov v Slovenskom národnom povstaní;
moja rodná o.;
hlava o-e
predseda MNV (v minulosti richtár), predstavenstvo o-e;

2. hovor. obyvatelia, obyvateľstvo obce: Pred obcou odhaliť a potrestať boháča Vraniaka. (Tat.) Tam hnijú (táfle) na posmech celej obci. (Taj.)

3. hovor. predstavenstvo, vedenie obce: Poslali nás od obce rybu vuiať. (Ráz.)

4. skupina, súhrn ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.: čítateľská o., spisovateľská, výtvarná, umelecká o., akademická o.;

5. zastar. štát (Štúr)

obecať, -ia, -ajú dok. (zried. i nedok.)

1. (čo komu) venovať, darovať;
obetovať: Jágrovi obecal navždy dupľovku. (Ráz.) Krásny život má, lebo ho celý šťastiu ľudu obecia. (Fr. Kráľ)

2. (čo, koho komu, so spoj. že i s neurč. ) sľúbiť, prisľúbiť: Na starých hriechov vykúpenie postaviť kostol obecal. (Jes-á)

3. (čo, koho, komu, na čo) predurčiť, určiť: Šiel Maťko ku krstným rodičom, ktorých dcéru mu boli kedysi obecali. (Kuk.) Ona je preň stvorená, preň odchovaná a obecaná. (Kuk.) Viem o peniazoch, aj načo sú obecané. (Rys.)

|| obecať sa zried. (za koho, za čo) obetovať sa: Za nás obecalo sa ešte viac sovietskych bratov. (Fr. Kráľ)

obecenstvo, -a stred.

1. ľudia prítomní, zhromaždení na nejakom (obyč. verejnom) podujatí (napr. na divadelnom predstavení, na koncerte, na športovom podujatí, na prednáške ap.);
publikum, diváci, poslucháči, záujemci: o. odmenilo hercov potleskom;
vyspelé, vďačné o., divadelné o.;
miláčik o-a
obľúbený herec, obľúbená herečka;

2. ľud, ľudia, verejnosť, pospolitosť: Po ulici prechádzalo sa obecenstvo. (Jes.) Zaspal tvrdo pod príjemnými dojmami rodiacej sa popularity rodného obecenstva. (Vaj.)

obecné, -ného muž. r. hovor. majetok (les, pole, lúka) patriaci obci, spoločný, obecný majetok: Vrbiny bolo dosť na obecnom. (Taj.)

obecnina, -y, -nín žen. r. (čes.) odb. zastar. všeobecnina

obecnište, -ťa, -níšť stred. zried. obecné pole, obecný pozemok, obecné (Ráz.)

obecný príd. m.

1. patriaci obci, majúci nejaký vzťah k obci, týkajúci sa obce (často ako bývalej samosprávnej jednotky): o. majetok, o-á hora, o-á cesta, o. býk;
o. dom, o-á strážnica;
o. sluha, o. horár, hlásnik, bubeník;
o. rozhlas
miestny;
o-á knižnica, o-á pečať, pečiatka, o-á pokladnica;
o-á zápisnica
;
zastar. o-á škola;
o-é zastupiteľstvo, o. výbor, o-á rada
;
hovor. na o-é trovy (napr. pochovať niekoho) na účet obce;

2. zastar. verejný, spoločenský: Krv svoju za obecné dobro vylieval. (Kal.) Úžitok z nás nebol obecný, úžitok z nás mal iba tuto gazda. (Min.)

3. kniž. zastar. všeobecný, všeobecne platný ap.: o-á teória, správ. všeobecná;
mat. o-é číslo, správ. všeobecné, o-á rovnica, správ. všeobecná;
geom. o. trojuholník, správ. všeobecný;
log. o. pojem, správ. všeobecný;
lingv. o-é podsatné meno, správ. všeobecné;

v bot. a zool. názvoch správ. obyčajný;

4. zastar. prostý, obyčajný;
nie vynikajúci, priemerný, pospolitý: Vidno, že nie sú obecní, ale zemäni z dobrého rodu. (Kal.) Ľud obecný sa ich (zbojníkov) nebál. (Kal.) Od starca páchlo obecným dohánom. (Vaj.);

obecne prísl.

1. kniž. zastar. všeobecne: o. platný, správ. všeobecne;

2. zastar. proste, obyčajne, priemerne: Teda ja by som sa mala takto vydať, tak cele obecne a neideálne. (Tim.);

obecnosť, -ti

1. žen. r. zastar. všeobecnosť;

2. zastar. prostosť, obyčajnosť;
hrubosť: Tvoje chovanie zabieha do obecnosti. (Vans.)

obed, -a muž. r.

1. hlavné jedlo dňa, jedlo, ktoré sa je v poludňajších hodinách: uvariť o., podávať o., zjesť o., mať na o. mäso, slávnostný, spoločný o., pozvať niekoho na o.;

2. čas, v ktorom sa odbavuje poludňajšie jedenie, poludnie: cez o.;
K obedu vychádzala z dverí príjemná vôňa pripraveného obeda.
(Tomašč.);

obedový príd. m.;

obedík, -a i obedíček, -čka muž. r. zdrob. expr.

obedár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. hovor. skladacia súprava nádob na prenášanie obeda al. varených jedál vôbec (napr. z domu na pracovisko)

obedná, -ej žen. r. zastar. jedáleň: V pekne zariadenej obednej horel luster. (Jégé)

obedňa, -ne, -ní žen. r. zastar. jedáleň: Vbehla cez pitvor a obedňu ku mne. (Jégé)

obedňajší, -ia, -ie príd. m. hovor. ktorý sa uskutočňuje, ktorý sa koná ap. cez obed, v čase obeda, poludňajší: o-ia prestávka;
o. vlak
(Tat.) ktorý prichádza al. odchádza okolo obeda

obedný príd. m. týkajúci sa obeda, súvisiaci nejako s obedom: o. čas (Jes-á) poludnie;
zastar. o-á sieň (Jégé) jedáleň

obedovať, -uje, -ujú nedok. (bezpredm. i čo) jesť obed, jesť hlavné jedlo dňa: o. doma, v závodnej jedálni, v reštaurácii;
obedujeme obyčajne o jednej hodine;
Čo ste obedovali, Ondrejko?
(Ondr.);

dok. naobedovať sa;

opak. obedúvať, -a, -ajú

obedovňa, -ne, -ní žen. r. zastar. jedáleň: V obedovni privíta ich pani. (Ráz.) Vchádzajú do obedovne. (Barč)

obedový p. obed

obeh, -u muž. r.

1. pohyb niečoho s návratom k počiatku dráhy al. k počiatočnému stavu, obiehanie, kolovanie, kolobeh, cirkulácia: o. chladiacej látky v chladiči;
biol. krvný o. v tepnách a žilách živočíchov;
veľký krvný o. telový, malý krvný o. pľúcny;

astron. pohyb jedného nebeského telesá okolo druhého: čas o-u Zeme okolo Slnka;
meteor. o. vody v prírode proces striedavého vyparovanie a zrážania;

2. postupné šírenie sa, postupný prechod niečoho od jednotlivca k jednotlivcovi;
používanie niečoho (najmä platidiel a cenín) v spoločnosti, v istom spoločenskom okruhu: novinka ktorá len nedávno prišla do o-u (Urb.);
dať do o-u nové peniaze, stiahnuť (napr. jeden druh bankoviek) z o-u;
o. peňazí, platidiel, zmeniek
;

obehový príd. m.

obehať, -á, -ajú dok. hovor. (koho, čo) postupne ponavštevovať a vybaviť, povybavovať, vykonať niečo: Ja všetko obehám: aj sklepy, aj kravu, aj svine, ešte aj fagana u zaťkov. (Taj.) Potom obehal generálne správcovstvá. (Bod.)

obehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať beh al. pohyb iným spôsobom s návratom k počiatku dráhy: Ak nám obehne podpaľač dedinu, všetci ľahneme popoľom. (Kuk.) Ako ho (prasa) sviňa počuje, šuchom obehne celý svet. (Dobš.);
Mesiac obehne okolo Zeme za 27 dní, 7 hodín, 43 minút a 10 sekúnd;
pren. Malé školáčky ceruzkami obehli kontúry (Al.) obkreslili.

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) behom al. iným rýchlym pohybom vykonať okolo niečoho (niekoho) polkruhovitý pohyb s cieľom vyhnúť sa: Keď som videla v šere húf chlapov, chcela som ich obehnúť. (Bedn.)

3. hovor. (čo, koho) postupne navštíviť a vybaviť, vykonať niečo, obehať: Tri krčmy sme obehli, kým sme ich našli. (Taj.) Obehla zo desať susedov, že sa my vidíme. (Kuk.);

nedok. k 1, 2 obiehať, obehávať, zried. i obehúvať, -a, -ajú

obelasieť. -ie, -ejú dok. stať sa belasým, zmodrieť: Tvár mu obelasela ako šata. (Kuk.) Obelasela mi ruka ako zástera. (Taj.) Martin až obelasie od jedu. (Heč.);
mať obelasené pery (napr. od zimy)

obelasiť, -í, -ia dok. zried. (čo) zafarbiť na belaso: obelasený čepiec (Kuk.) zafarbený na belaso svetličkou

obelieť, -ie, -ejú dok. stať sa bielym: polia obeleli od snehu;
tvár mu obelela od zimy;
o. ako stena
veľmi;

pren. (o človeku, o vlasoch) ošedivieť: obeleli mu vlasy;
Obelel ani holub
(Laz.) celkom ošedivel. Starý Radim toho večera obelel. (Hor.);

nedok. obelievať, a-, -ajú

obelisk, -u muž. r. vysoký zužujúci sa štvorboký stĺp zakončený nízkym ihlanom (staval sa najmä v staroveku ako pamätník, pomník): egyptský, grécky o.;

obeliskový príd. m.

oberač, -a muž. r. kto oberá ovocie, plody, kto pracuje pri oberačke: o. hrozna, ovocia;

oberačka1, -y, -čiek žen. r.

oberačka2, -y i pomn. oberačky, -čiek žen. r.

1. oberanie plodov, ovocia: o. jabĺk, hrozna, bola dobrá, zlá o. (boli dobré, slabé o.) dobrá, slabá úroda (napr. hrozna);

2. čas, obdobie oberania plodov, ovocia: blíži sa o., blížia sa o.;

oberačkový príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. obe v Slovníku slov. jazyka