Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „obd����nikov��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

obďaleč prísl., zried. i predl. s 2. p. trocha ďalej, stranou, bokom, v neveľkej vzdialenosti (od niekoho, od niečoho): Koč stojí obďaleč, (Švant.) Obďaleč vidno chalúpky. (Bod.) Šiel som z krčmy obďaleč za vami. (Kuk.) Sadol si obďaleč neho. (Jes.) Zastal obďaleč obloka. (Jes.)

obďalečný príd. m. zried. ďalej, obďaleč sa nachádzajúci, vzdialenejší: Zaviedla ho do jedného obďalečného tmavého sklepu. (Dobš.) Dali jej na obďalečnom kopci stojacu chalúpku. (Jégé)

obďaľší i obdiaľnejší, -ia, -ie príd. m. zried. obďaleč sa nachádzajúci, vzdialenejší: Popodišli i obďaľší chlapi. (Hviezd.) Podochodili i obdiaľnejší strelci a honci. (Lask.)

obdarený príd. m.

1. ktorý dostal dar, obdarovaný;

pren. majúci niečo, oplývajúci niečím (obyč. nejakou cenou schopnosťou, vlastnosťou): človek o. dobrým srdcom, krásnym hlasom, nadaním, vytrvalosťou;
Nebola obdarená trpezlivosťou.
(Vans.)

2. zastar. nadaný, talentovaný: Národ náš tratí obdarených synov. (Vaj.);
Hroboň, veľmi obdarený romantík slovenský (Vlč.)

obdariť, -í, -ia dok. (koho, čo čím) dať niekomu dar, darovať niekomu niečo, obdarovať: Obdaril (Jura) mäkkou hlavnicou. (Kuk.) Obdarí poštára, ak mu dobrú zvesť donesie. (Tim.);

pren. dať, poskytnúť, venovať, udeliť niekomu niečo: Načo ho príroda obdarila takou vnadou? (Kal.) (Slová) obdarili jeho dušu túžbou stať sa ochrancom chudoby. (Krno);
žart. Obdarili ho prezývkou Hrvoľ (Letz) nazvali, prezvali ho. Obdaril kolegu zauchom (Tim.) dal mu zaucho

obdarovaný príd. m.

1. ktorý dostal dar. obdarený;

pren. zried. majúci niečo, oplývajúci niečím (obyč. nejakou cennou schopnosťou, vlastnosťou): telo obdarované dýchaním a tlakom (Jes.);

2. zastar. nadaný, talentovaný: Náš národ patrí iste k národom obdarovaným. (Vaj.)

obdarovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo čím) dať niekomu dar, darovať niekomu niečo: Mám pravé egyptské (cigarety), ktorými ma obdarovala vďačná pacientka. (Jégé) Obdaroval cestujúceho kúskom jedla alebo cigaretou. (Tomašč.);

pren. dať, poskytnúť, venovať, udeliť niekomu niečo, obdariť: Neobdaroval ju ani jediným slovom. (Tim.) Obdarovala ho troškou papierovej chvály. (Heč.);

nedok. (obyč. opak.) obdarúvať, zried. i obdarovávať, -a, -ajú

obdarovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto niečo niekomu daroval, darca: Ako keby on sám bol obdarovateľ a nie prijímateľ. (Hruš.);

obdarovateľka, -y, -liek žen. r. (Tomašč.)

obdiaľ prísl. zried. obďaleč: Mať obdiaľ sedí. (Žáry)

obdiaľnejší p. obďaľší

obdiaľník, -a muž. r. zastar. obdĺžnik;
obdiaľnikový príd. m. obdĺžnikový

obdierať1, -a, -ajú nedok. expr. (koho) zdierať, vykorisťovať: Bo Turek, keď i obdiera ľud, predsa nesiaha na vieru našu. (Kal.);

dok. obdrať1, -derie, -derú, -draný/-dratý

obdierať2,obdierať sa1 p. obdrať2, obdrať sa

obdierať3,obdierať sa2 p. obdrieť, obdrieť sa

obdiv, -u muž. r. neobyčajne zvýšený záujem o niečo mimoriadneho, prejav nadšenia, uznania niečomu al. niekomu: Bola zvyknutá na obdiv mužských. (Zgur.);
vzbudiť, vzbudzovať o., zaslúžiť si o., byť hodný o-u, pozerať, hľadieť na niekoho (na niečo) s o-om, byť predmetom o-u;
neskrývaný o.

na o. (sveta) (napr. opeknieť) veľmi, mimoriadne, obdivuhodne;
byť na o. (sveta) o niečom mimoriadnom, obdivuhodnom;
stavať, vystavovať, vystaviť niečo (niekoho) na o. (sveta, svetu) pýšiť sa, vystatovať sa niečím (niekým)

obdivný príd. m. obdivujúci, vyjadrujúci obdiv: o-é pohľady (Zúb.);

obdivne prísl. s obdivom: Obdivne pozerala na pani spisovateľku. (Zúb.)

obdivovať, -uje, -ujú (koho, čo), kniž. zried. i obdivovať sa (komu, čomu) nedok. s neobyčajným záujmom a uznaním pozorovať, prejavovať nadšenie, obdiv nad niečím, nad niekým: o. krásy prírody, o. niečiu odvahu, smelosť, múdrosť, o. krásne umelecké diela;
Hurbana ako neodolateľného rečníka obdivovali prítomní.
(Škult.) I otec sa obdivoval čaru písaného a tlačeného slova. (Rys.)

obdivovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niekoho, niečo obdivuje, kto prejavuje obdiv: byť o-om umenia;
Pre svoju krásu má (Ilona) plno obdivovateľov.
(Šolt.);

obdivovateľka, -y, -liek žen. r.

obdivuhodný príd. m. vzbudzujúci obdiv, hodný obdivu;
pozoruhodný: o-á prezieravosť, múdrosť, dosiahnuť o-é výsledky, o. výkon, o-á rýchlosť;

obdivuhodne prísl.;

obdivuhodnosť, -ti žen. r.

obdĺžnik, -a muž. r.

1. geom. pravouhlý štvoruholník, ktorý má protiľahlé strany rovnako dlhé: zostrojiť o.;

2. plocha, plošný útvar v tvare obdĺžnika: o-y polí;
Obdĺžnik pootvorených dverí vyplní postava.
(Al.);

obdĺžnikový príd. m. tvaru obdĺžnika: o-á škatuľka, o-á forma;

obdĺžniček, -čka muž. r. zdrob.

obdĺžnikovitý príd. m. podobný obdĺžniku, ako obdĺžnik: ihrisko o-ého tvaru

obdĺžny príd. m. zried. obdĺžnikový, obdĺžnikovitý: o. tvar

obdoba, -y, -dôb žen. r.

1. približná zhoda, podobnosť, analógia: nájsť medzi niekoľkými vecami o-u

nemať o-u. o-y (napr. v dejinách) nemať páru, byť jedinečný, ojedinelý;

2. niečo niečomu približne podobné, obmena: To bola tá obdoba rozprávky o medovníkovej chalúpke. (Jil.)

obdobie, -ia stred. istý vymedzený časový úsek: štyri ročné obdobia, hospodárske o., predhistorické o.;
geologické o-ia;
vegetačné o.;
volebné, funkčné o.;
o. poľných prác, o. prechodu od socializmu ku komunizmu;
o. rozkvetu, úpadku kultúry

obdobný príd. m. približne, zhruba zhodný, podobný, analogický: o. prípad, o-é riešenie, mať s niečím o-é rysy;

obdobne prísl.: postupovať o. ako v inom prípade;

obdobnosť, -ti žen. r.

obdrať1 p. obdierať1

obdrať2, zried. i obodrať, -derie, -derú, -dral, -draný/-dratý, rozk. -der dok. (čo) používaním trocha zodrať (často oblek, obuv): veľmi o. šaty, topánky;
obdraná pohovka
(Ráz.);
obdratý koberec (Jégé);

nedok. obdierať2, -a, -ajú

|| obdrať sa, zried. i obodrať sa používaním sa trocha zodrať: podošvy na topánkach sa obdrali;

nedok. obdierať sa1

Naposledy hľadané výrazy

1. obd����nikov�� v Slovníku slov. jazyka