Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „obchod” v Slovníku slovenského jazyka

obchod1, -u muž. r.

1. hospodárska činnosť, ktorej náplňou je výmena, kúpa a predaj tovarov;
akt, čin, ktorým sa uskutočňuje, uzaviera kúpa al. predaj: vnútorný, medzinárodný, zahraničný, zámorský, svetový o.;
družstevný, súkromný o.;
výmenný o.
pri ktorom sa vymieňa tovar za tovar;
podomový o.;
hovor. čierny o. zákonom zakázaný, nezákonný;
výnosný, stratový o.;
uzavrieť o.;
pokaziť niekomu o.
znemožniť, prekaziť;
hovor. ísť, chodiť za o-om cestovať v obchodných veciach;
urobiť dobrý o. výhodný, pren. o výhodnom, zištnom konaní, podnikaní vôbec;

2. podnik zaoberajúci sa predajom tovarov: o. s potrebami pre domácnosť, o. s rozličným (strižným, železným, galanterným) tovarom, o. s obuvou;

3. miestnosť, v ktorej sa predáva tovar, obchodná miestnosť: stáť v o-e za pultom;

obchodík, -a muž. r. zdrob. expr.

obchod2, -u muž. r. zried. okľuka, obchádzka: Je už osem hodín, kým obchodom došiel na svoje stanovisko. (Taj.)

obchod3, -u muž. r. nár. robota, práca, starosť: Majú i v dome menej obchodu, a predsa deti nevypravia do školy. (Kuk.)

obchod1, -í, -ia nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho;
obchádzať;

pren. okolkovať, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť, vyjadriť sa: dlho o. okolo jadra veci;

2. ísť, pohybovať sa popri niečom, niekom, prechádzať: Vidno prichodiť ľudí z roboty. Chlapi, ženy, pomaly obchodia unavení. (Ráz.-Mart.)

3. zried. ísť, chodiť, pohybovať sa, prechádzať sa: Obchodí sem i ta. (Tim.)

4. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) chodiť, pohybovať sa zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho;
obchádzať: Stázka obchodila okolo manetky a zaolejované ruky si utierala do vreckovky. (Bedn.) Od toho dňa veľmi počínal Imro obchodiť Arvenzisov domček. (Fig.);
pren. dlho obchodí okolo Lenharta, chce sa dostať do družstva (Min.) zalieča sa mu, chce si ho získať. Vojna-mať obchodila a mnohí šli (Hor.) blížila sa.

5. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch);
obchádzať: Obchodí ho úzkosť. (Kuk.) Obchodí ju plač. (Ráz.) DSriemoty obchodia človeka. (Hor.)

6. (čo, koho) ísť oblúkom okolo niečoho, niekoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa;
ísť okľukou;
obchádzať: Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. (Taj.) Nemusela (keď išla na faru) obchodiť ulicou. (Vans.)

7. (koho, čo) vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho;
obchádzať: Tak ako ľudia začínajú ma obchodiť už aj psi mojich priateľov. (Fig.) Všetci mládenci akosi ju obchodia. (Kuk.) Starý Pavúk sa so svetom nestýkal. Dedinu obchodil. (Taj.)

8. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti;
zámerne (nedobromyseľne) si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy;
vynechávať z náležitého poriadku;
obchádzať: o. dôležité problémy, otázky, pripomienky;

9. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku;
obchádzať: Ja som zatiaľ hanblivo obchodil stoly, či by ma niekto známy niečím neponúkol. (Taj.)

10. expr. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho) starať sa o niekoho, o niečo, opatrovať, obsluhovať niekoho, niečo: Mladé ženy zostanú v kuchyni variť, chystať, chlapov obchodiť. (Taj.) Gazda i gazdiná ho obchodia, vysluhujú, len aby neušiel. (Kuk.) Eh, vieš ty, ako treba okolo koní obchodiť? (Vans.)

11. expr. (koho, čo) trpieť, znášať;
musieť opatrovať: Boh by teba, lušts, smrdutá, meštianka! Budem ťa tu obchodiť ako mršinu? (Záb.) Ale kde budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť? (Kuk.)

12. zastar. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať: Mali by ste zdvorilejšie obchodiť so mnou! (Vaj.) Naučil sa (kočiš), ako treba s koňmi obchodiť. (Kuk.)

13. zastar. (s kým) stýkať sa, prichádzať s niekým do styku: V ostatný čas mnoho s ním obchodil a obľúbil si ho. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 5-9 obísť

obchod2, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Nebodaj obchodil už všetkých židov. (Kuk.) Zvolal okresný výbor strany. Sám obchodil súdruhov, ktorí už dávno nechodili na výbor. (Min.)

2. zried. (bezpredm. i čo) časovo stihnúť, stačiť prejsť;
obísť: Máte ešte mnoho (zvážať)? — Na dva razy. Neviem, či obchodíme. (Kuk.) Akože by tú cestu obchodíš, veď odtiaľto len na Jastrabovu skalu treba dva týždne. (Dobš.)

3. zried. pochodiť, obísť: Vždy šťastlivo obchodil. (Dobš.)

obchodníčiť, -i, -ia nedok. hovor. (s čím i bezpredm.) obchodovať: o. s plátnom (Fab.)

obchodník, -a, mn. č. -ci muž. r. predsoc. kto sa zaoberá obchodom, kto vyvíja obchodnú činnosť po živnostensky: o. s obuvou, so strižným tovarom;
podomový o.
;

pren. prospechár;
kto niečo koná pre osobný hmotný zisk: obchodníci s poctivosťou ľudí (Jil.);

obchodníčka, -y, -čok, zried. i obchodnica, -e, -níc žen. r.;

obchodnícky príd. m. i prísl. : o-e vrstvy, kruhy;

pren. prospechársky, zištný: o. vypočítavec;

obchodníctvo, -a stred. hromad. obchodníci;

obchodníček, -čka, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr.

obchodnopolitický príd. m. týkajúci sa obchodnej politiky: o-é ciele, zámery

obchod príd. m. týkajúci sa obchodu, súvisiaci s obchodom: o-é podnikanie, o. podnik, o. styk, nadviazať o-é spojenie;
o. kapitál, o-á sieť;
o-é kruhy, o. partner;
o-é loďstvo
prepravujúce tovar;
o-á cesta a) po ktorej sa dopravuje tovar;
b) cestovanie, ktorého cieľom je obyč. uzavretie obchodu al. vyhľadanie tovaru;
o-á miestnosť v ktorej sa predáva tovar;
o-á tepna (napr. mesta) ulica, na ktorej sú sústredené obchody;
o-á štvrť (v meste) v ktorej sú sústredené obchody;
o. dom, o-é domy veľký obchod (veľké obchody) s rozličným i druhmi spotrebného tovaru;
o-é knihy;
o-á škola, o-á akadémia
druhy bývalých hospodárskych škôl;
práv. o-á komora celoštátna organizácia, do pôsobnosti ktorej patria najmä veci súvisiace so zahraničným obchodom;

obchodne prísl.: o. vyspelá krajina

obchodovať, -uje, -ujú nedok. (s čím i bezpredm.) vyvíjať obchodnú činnosť, zaoberať sa obchodom;
kupovať a predávať: o. s drevom, s nábytkom, s dobytkom;
Prišiel k nám knihár, čo na námestí obchodoval.
(Al.);

pren. nečestne, prospechársky niečo al. niekoho využívať: o. s ľudskou biedou

obchodvedúci, -eho muž. r. zastar. vedúci obchodu;

obchodvedúca, -ej žen. r.

obchôdzka, -y, -dzok žen. r.

1. postupné navštívenie rozličných osôb, miest al. vecí obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo: ísť na o-u niečoho, vrátiť sa z o-y;
Poďme teda na obchôdzku po historických pamiatkach mesta.
(Mor.) Pobral sa na obchôdzku po Vieske pozvolávať ľudí. (Tat.)

2. zried. kruhovitý pohyb okolo niečoho, chôdza, obchádzanie okolo niečoho: Mechanicky vykonávala (matka) svoju obchôdzku okolo kachieľ. (Gráf)

3. zried. okľuka, obchádzka

Naposledy hľadané výrazy

1. obchod v Slovníku slov. jazyka