Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „oba” v Slovníku slovenského jazyka

oba i obidva neživ. hovor. i živ. obaja i obidvaja živ. muž. r. , obe i obidve oboch/obidvoch, 7. p. oboma/obidvoma čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jeden i druhý (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok): oba/obidva stromy, kone;
Išiel Jakub pre Jóba, zostali tam oba.
(Kal.);
obaja/obidvaja bratia, obe/obidve deti, ženy, oboma/obidvoma rukami, nohami, z oboch/obidvoch strán

obahniť sa, -í, -ia dok. (o ovci) porodiť mladé, okotiť sa

obaliť sa2, -í, -ia dok. nár. (na koho, na čo) oprieť sa, ovaliť sa: Na lono, chúďa, sa mu obalí. (Botto)

obalkovať sa, -uje, -ujú nedok. nár. ponevierať sa, potĺkať sa;
chodiť bez práce, bez cieľa: Tam sa obalkuje taký pán. (Ráz.) Môcik sa obalkuje, nechce sa mu už robiť. (Fr. Kráľ)

obaľovať,obaľovať sa p. obaliť, obaliť sa

obadať, -á, -ajú dok. (čo i so spoj. že) zbadať, zistiť, spozorovať;
pocítiť: Už aj zhovor ich tajne obadať. (Sládk.) Obadal, že nemá krpcov. (Kuk.) Zohne sa idúcky po hrsť sena, aby obadala, aké je. (Tim.)

|| obadať sa uvedomiť si niečo;
spamätať sa: Tára často, ako sa obadal, že už vie čisto vypovedať. (Šolt.) Kým sa Maruška obadala, bolo, akoby sa belasou plachtou bola zastrela zem. (Dobš.)

obádať, -a, -ajú nedok. nár. pichať: Strnisko obáda. (Kuk.)

obahriť, -í, -ia dok. (čo) : o. koleso nasadiť, pripevniť bahry na lúčiky (v kolárstve)

obaja p. oba

obajanie, -ia stred. (rus.) kniž. zastar. okúzlenie, očarenie;
čaro, kúzlo (Vaj., Hviezd., Šolt.)

obájiť, -i, -a dok. kniž. (koho) očariť, okúzliť: Na majálese obájila ho krása Kunovičovej dcéry. (Vaj.) A až vidia, ako viem pozerať cez lorňon, direktne ich obájim. (Jes.)

obal, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. ochranný povlak, ochranný materiál na predmetoch, najmä na tovare: papierový, drevený o.;
váha o-u;
o. knihy

povedať niečo bez o-u bez okolkov, priamo;

2. látka, ktorou je niečo obklopené, obložené: bahnový o., vzdušný ô. zemegule;
anat. mozgový p., tukový o.;

obalový príd. m.: o-á tkanina, o. materiál;
o-á technika
;

obalček1, -a muž. r. zdrob.

obaláchať, -a, -ajú dok. expr. (koho) popliesť, zmiasť, pobalamutiť;
ošialiť: Tereza ho tak obaláchala, že bol za ňu celkom oduševnený. (Jégé)

obalamutiť, -í, -ia dok. expr. (koho, čím) oklamať, podviesť, pomýliť, prekabátiť, ošialiť: Obalamutil mnoho poctivých ľudí. (Min.) Boli sme všetci obalamutení takýmto konaním. (Švant.)

obalček1 p. obal

obalček2 p. obalec

obalec, -lca i obalok, -lka muž. r.

1. širšia (často vyšívaná) obruba rukáva, sukne, oplecka ap. na ľudovom odeve: na obalkoch skromná červená cestička vyšitá (Rys.);

2. nár. manžeta;

obalček2, -a muž. r. zdrob.

obalenica, -e, -níc žen. r. časť ľudového odevu nosená na hlave a slúžiaca ako podložka na upevnenie vrkočov: Vedľa nej sedela matka v kosičke uviazanej na obalenici a spätej špendlíkom. (Jes-á)

obaliť, -í, -ia, rozk. obaľ dok. (čo čím, do čoho)

1. dať na niečo obal, zabaliť do niečoho: o. knihu papierom;

2. obložiť, obklopiť nejakou vrstvou: klasy obalené blatom (Jil.);
kostra je obalená svalstvom;
kuch. karbonátky obalíme múkou;

nedok. obaľovať, -uje, -ujú

|| obaliť sa1 (čím, do čoho) pokryť sa, obložiť sa, obklopiť sa vrstvou niečoho: Za rána slnko obalilo sa do priezračnej hmly. (Vaj.);

nedok. obaľovať sa

obálka, -y, -lok žen. r.

1. papierový obal na list: úradná o.;
podlhovastá o.
;

2. osobitne graficky upravený obal knihy: návrh na o-u;

obálkový príd. m.;

obáločka, -y, -čiek žen. r. zdrob. k 1

obalky, -ov muž. r. pomn. zried. obyč. len v spojení bez obalkov bez okolkov, priamo, otvorene: povedať niečo bez o-ov

obalné, -ého stred. pošt. dopr. poplatok za obalenie zásielky s poškodeným obalom

obalný príd. m. pošt., dopr. : o. poplatok za obalenie zásielky

obáločka p. obálka

obalok p. obalec

obaľovač, -a muž. r. druh škodlivého hmyzu, ktorého húsenice poškodzujú listy rastlín tým, že ich skrúcajú;
zool. obaľovače (Tortricidae) skupina hmyzu z podradu motýľov drobných: o. jablčný (Carpocapsa pomonella)

obaľovací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na obaľovanie

Naposledy hľadané výrazy

1. oba v Slovníku slov. jazyka