nadoblačný príd. poet. kt. je nad oblakmi: n-é výšiny
nadoblička -y -čiek obyč. mn. ž. anat. párová žľaza pripojená nad obličkou;
nadobličkový príd.
nadobúdateľ -a mn. -ia m. práv. kto nadobúda (majetok ap.): n. pozemku;
nadobúdateľka -y -liek ž.;
nadobúdateľský príd.
nedok. nadobúdať -a
nádobka -y -biek ž. zdrob.