Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nu��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

nu čast. i cit. nár. nuž, no: Nu, nie mnoho treba k žitia blahu. (Kuk.) Čutora, nu, veď viete o tom? (Hviezd.)

nuansa [vysl. nüansa], -y, -í/áns žen. r. (franc.) kniž. odtieň, odtienok, jemný rozdiel: malá, jemná n.

nuansovaný [vysl. nüans-] príd. m. podávaný v nuansách, vystihovaný v nuansách: jemne n.;
n. spev
;

nuansovanosť, -ti žen. r.

nuansovať [vysl. nüans-], -uje, -ujú nedok. (čo i bezpredm.) podávať v nuansách, odtieňoch, vystihovať nuansy: jemne n. významy

ňuch, -u muž. r. čuch u zvierat, expr. i u ľudí: jemný ňuch psa;
pren. Jeho bystrý policajný ňuch zachytil hneď niekoľko neprirodzených okolností (Urb.) bystrý postreh;

ňuchový príd. m.: ň-é ústroje

ňucháč, -a muž. r. hovor. expr. nos zvieraťa al. i človeka: (Maroš) perie psiskov po ňucháčoch. (Ráz.) Jerguš udrel Peja dlaňou po ňucháči. (Ondr.) Neopovážili sme sa ani ňucháč vystrčiť. (Ondr.);

ňucháčik, -a muž. r. zdrob.

ňuchadlo, -a, -diel stred. expr. zried. človek do všetkého nos strkajúci: Ale jednako, ňuchadlo, nezbadal dobrú stránku. (Jes-á)

ňuchál, -a muž. r. nár. expr. nos: Rebrá ti dolámem, ak sem strčíš ňuchál. (Laz.)

ňuchať, -á, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) (o zvieratách) čuchom vnímať, zisťovať, voňať, oňuchávať, ovoniavať: Bundáši ňuchajú chodníček do doliny. (Pláv.) Pes počal ňuchať do diery. (Taj.) Ňuchá ako poľovný pes. (Heč.)

2. expr. (čo i bezpredm.) (o človeku) sliediť, hľadať, zisťovať, zvedavo prezerať niečo: Čosi zháňa, čosi ňuchá. (Šteinh.) (Financ) ňuchal nám do kufríkov. (Vaj.) A myslíš, že nebudú ňuchať po chalupách. (Pláv.)

3. expr. (čo) cítiť, tušiť: Lesný komposesorát začal ňuchať konfukktúru. (Heč.)

ňuchť, -ne, -nú, -chol dok.

1. (o zvieratách) oňuchať, ovoňať, čuchnúť;

2. hovor. expr. (do čoho, kam) pozrieť sa niekam, nazrieť niekam: Mišo do otcovej izby ani neňuchol. (Taj.) Trikrát umlčaná bola batéria každá, čo ta ňuchla (Pláv.) čo sa odvážila zaútočiť

ňuchový p. ňuch

ňuchtiť, -í, -ia nedok. nár. expr.

1. (o zvieratách) ňuchať, čuchom vnímať: Skučia psi — čajs` od radosti ňuchtia. (Hviezd.)

2. (o človeku) hľadať, sliediť: (Pani) vždy ňuchtí v knižke modliacej. (Hviezd.)

nuda, -y žen. r. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti, dlhá chvíľa: Chlapcov už chytila nuda. (Ondr.);
nuda dlhého čakania (Jégé);
Tak ako prečkať čas a zabiť nudu? (Tim.)

expr. umierať od n-y veľmi sa nudiť

nudista p. nudizmus

nudiť, -í, -ia nedok. (koho) spôsobovať niekomu dlhú chvíľu, vzbudzovať u niekoho nudu, byť nudný: Chcel rýchle skončiť vec, ktorá ho nudí. (Jégé) Odpustite, už ma nudíte. (Stod.)

|| nudiť sa mať dlhú chvíľu, pociťovať nudu: Zásluhou pána Krasanického nik sa nenudil. (Pláv.) Janka sa už i nudí bez detí. (Ráz.-Mart.)

nudita, -y, -dít žen. r. kniž zried. nahota, nahosť;
nahá postava

nudizmus, -u muž. r. kult nahoty;

nudista, -u muž. r. prívrženec nudizmu

nudný príd. m. spôsobujúci nudu, nudiaci: n. človek;
n-á dáma
(Vans.);
n-á návšteva, beseda;
n. prejav, rozhovor, n-á reč;
n-á cesta;
n-á práca;
n-á hra;
n. čas
;

nudne i nudno (obyč. v mennom prísudku) prísl. : nudne táravý (Hruš.);
Nikde na svete nie je vari tak nudne ako tam. (Gab.) Nudno, otupne uplynulo niekoľko dní. (Vaj.) Bolo mi tam nudno samej. (Urbk.);

nudnosť, -ti žen. r.

dza, -e, -í žen. r.

1. nedostatok životných potrieb, bieda, stav úplného nedostatku: trpieť n-u;
nepoznať n-u;
n. ho pritisla;
Núdza im hľadela z tvári
(Jégé) boli vyhladovaní, ubiedení: V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Hľaď sporiť včas, máš v núdzi zas. (úsl.)

2. (o čo, o koho) čiastočný nedostatok, nedostatočné množstvo niečoho, niekoho: n. o byty;
n. o prácu, n. o pracovné sily, o robotníkov;
niet n-e o vodu, o drevo, o zbrane;
finančná n.;
n. o miesto
;

3. nevyhnutná potreba, nutnosť, tieseň: pôžička z n-e, krajná n.;
Hustá je tá hmla, že by v čas núdze i kolesá ňou mohol mastiť.
(Lask.)

východisko z n-e rozhodnutie, opatrenie urobené z nedostatku iných možností;
robiť z n-e cnosť vydávať nutnosť za dobrovoľné rozhodnutie, pretvarovať sa;

núdzový príd. m. urobený v núdzi, použitý z núdze: n. východ;
n-é práce;
n-é byty;
n-é zabíjanie dobytka
;
práv. n. stav opatrenia na zmiernenie kritických pomerov;
tech. n-é osvetlenie;
let. n-é pristátie (lietadla);

núdzove/-o prísl.

dzny príd. m. žijúci v núdzi, v biede, v chudobe, trpiaci nedostatkom, biedny, chudobný: Do každej núdznej domácnosti sa vtláča hlad a bieda. (Fr. Kráľ);
spodst. pustiť sa za dobrodružstvami na prospech núdznych (Fel.)

ňufák, -a muž. r. hovor. expr. nos zvieratá al. i človeka: A už ty máš za ňufák! (Taj.) Pes držal ňufák stále nízko nad zemou. (Mor.);
(šteniatko) s čiernym ňufákom (Jes-á);

ňufáčik, -a/-čka muž. r. zdrob.

nugát, -u muž. r. druh čokoládových bonbónov;

nugátový príd. m.: n-é bonbóny, n-á čokoláda

kačky, -čiek žen. r. pomn. nár. nahováranie, ponúkanie ženícha al. nevesty, nahováračky (Skal.)

kať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, koho čím i bezpredm.) dávať, ponúkať niekomu niečo s výzvou, aby si to vzal, kúpil al. použil: núkajú mu stoličku aby si sadol;
Anka ho núkala kukuričnými pukancami. (Tat.) Na veľa núkania kúpi odpoly zadarmo. (Heč.)

Nedajte sa núkať! zdvorilostná formula pri ponúkaní hostí, aby jedli al. pili;
nedá sa núkať nezdráha sa (najmä prijať ponúkané jedlo);

2. (koho) pobádať, povzbudzovať, ponúkať: Núkal ich, aby si sadli. (Kuk.) Nenúka ho nič do diela. (Tim.)

|| núkať sa

1. (komu i bezpredm.) (o ľuďoch) ponúkať sa, vnucovať sa: n. sa (niekomu) do roboty;
(Dievča) sa mi samo núka.
(Jégé) „Idem ja. Vy nemusíte,“ núka sa Martin. (Kuk.)

2. (komu) (o veciach a javoch) naskytovať sa, ponúkať sa: núka sa mi (nám) otázka, príležitosť, šťastie

kavý príd. m. zried. ktorý sa dá núkať, ktorého treba núkať: Komár nebol z núkavých;
obliekol kabát a šli, prirodzene, do krčmy.
(Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nu�� v Slovníku slov. jazyka