norma -y -riem ž.
1. záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom ap.; súbor takých pravidiel: mravná, spoločenská, právna n.;
štátna (technická) n.;
jazyková n. jazykové jednotky a zákonitosti uvedomované ako záväzné
2. množstvo práce určenej na istú časovú jednotku: splniť, prekročiť n-u;
tvrdá, mäkká n.;
normalizácia -ie ž.
1. normalizovanie: technická n.;
n. medzinárodných stykov
2. polit. obnovenie tvrdej línie komunizmu po r. 1968 v býv. ČSSR; obdobie od tejto udalosti do r. 1989;
normalizačný príd.: n-á komisia;
n. tlak
normalizátor -a m. pejor. uskutočňovateľ normalizácie (význ. 2): horliví n-i;
normalizátorský príd.: n-é úsilie
normalizovať nedok. i dok.
1. (predpisom ap.) určovať, určiť jednotnosť (noriem): n. výrobné postupy;
n-ný formát jednotne určený
2. upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy
3. uskutočňovať, uskutočniť normalizáciu (význ. 2)
// normalizovať sa st(áv)ať sa normálnym: situácia sa n-la
normálne prísl.: n. sa správať;
normálnosť -i ž.
normálový príd.
normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma
normatívne prísl.;
normatívnosť -i ž.
normatívny príd. kt. určuje normu al. z nej vychádza: n. orgán;
n-a príručka;