Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nik” v Slovníku slovenského jazyka

nik p. nikto

nikade zám. prísl. nijakou cestou, nijakým smerom

nikam zám. prísl.

1. na nijaké miesto, nikde: Magda je doma, tú nemožno vylúdiť nikam. (Tim.) Pani Ľudmila a dcéra Želka nešli nikam. (Jes.);

pren. k nijakému cieľu: S dobrotou by vraj nikam nezašiel. (Al.) Bez škôl sa nikam nedostane. (Ondr.)

2. kraj. nijako, nijakým spôsobom, vôbec nie: Nikam sa ju (maďarčinu) nemôže naučiť. (Al.)

nikda i nikdá zám. prísl. zastar. nikdy: Mne sa toto nikda nestalo. (Kuk.) To dobrý duch slovenský nikdá žiadať nemôže a nebude. (Štúr) Na starého Vida, čo nebude nikda (nikdá) (úsl.) nikdy

nikde zám. prísl.

1. na nijakom mieste: Toto námestie nemá nikde konca. (Kuk.);
nikde inde, len tam (Tim.);

2. na nijaké miesto, nikam: Ani sama nikde nejdete. (Taj.) Nemienil ísť toho večera nikde. (Urb.)

3. (s 2. p.) vo funkcii vetnej prísl. s významom niet, nie je, nenachádza sa, nevidieť ap.: Vošiel do strážnej búdky, ale dedka nikde. (Tomašč.) Hvízdali, volali, ale koní nikde nič. (Taj.);
nikde živej duše nikoho nevidieť

nikdy zám. prísl.

1. v nijakej dobe, v nijakom čase: Nikdy sa nevideli. (Kuk.) On sa pritom nikdy nesmial. (Taj.) Rada som čo nikdy, že sme sa vyplietli (Kuk.) veľmi som rada. Na starého Dindy, čo nebude nikdy (úsl.)

teraz al. nikdy treba využiť momentálnu situáciu;

2. zosilňuje zápor: nikdy viac, už nikdy už nie;
Nikdy, prenikdy! (Kuk., Hviezd.) Nie! Nikdy! (Zúb.)

nikel [vysl. ny-], -klu, 6. p. -kli muž. r. chem. jeden z kovových prvkov (zn. Ni);

niklový príd. m.: n-á ruda, n-á oceľ;
n. peniaz;
n-é hodinky

nikelchróm, -u muž. r. tech. zliatina niklu a chrómu;

nikelchrómový príd. m.: n-á oceľ

nikelín, -u muž. r.

1. min. ruda obsahujúca nikel;

2. tech. zliatina medi a niklu, prípadne aj zinku;

nikelínový príd.: tech. n. drôt

nikelnatý príd. m. chem. obsahujúci nikel v istom pomere: kysličník n., síran n.

niklitý príd. m. chem. obsahujúci nikel v istom pomere: kysličník n.

niklovaný príd. m. majúci niklový povrch, potiahnutý niklom: n-á skrutka, n-é krytie motora

niklovať, -uje, -ujú nedok. tech. (čo) poťahovať povrch niečoho niklom: niklovanie plechu;

dok. poniklovať

niklovky, -viek žen. r. pomn. hovor. názov pre niklové predmety (napr. hodinky, korčule, nožnice ap.)

nikotín, -u muž. r. jedovatý alkaloid nachádzajúci sa v tabaku;

nikotínový príd.: chem. kyselina n-á

nikotinizmus, -mu muž. r.

1. kniž. nemierne fajčenie tabaku: boj proti nikotinizmu;

2. lek. otrava nikotínom

nikto i nik, nikoho zám. neurč.

1. nijaký človek, ani jeden človek, žiaden: Ja sa nikomu prosiť nebudem. (Al.) Kričím, volám, nikto nič (Taj.) nikto sa neozval. Ale s odpoveďou sa nik neponáhľal. (Fr. Kráľ);
nemať s nikým nič nemať nijaké styky, záväzky, povinnosti ap. voči niekomu;
n. na svete vôbec nikto;
nemať nikoho byť bez príbuzných a priateľov, žiť sám;
n. ani nedýchal všetci boli zaujatí niečím, sústredení;

2. spodst. bezvýznamný, nič nemajúci človek: Ty nikto, ty červ, ty mi budeš odporovať? (Jégé) Ty krpec, či som ti ja nikto... há? (Min.)

niktorý zám. neurč. zried. nijaký, ani jeden, žiaden: Ju alebo niktorú. (Jégé) Dieťatko si opatrovala ako niktoré zo svojich detí. (Zgur.)

niktoš, -a muž. r. expr. bezvýznamný človek;
naničhodník, ničomník: Sezónni robotníci pre gazdov boli niktošmi. (Tat.) A či je to hoden, niktoš kadejaký. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nik v Slovníku slov. jazyka