Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nič” v Slovníku slovenského jazyka

nič, ničoho zám. neurč.

1. nijaká vec, nijaké množstvo: celkom nič, nič nerobiť, nič nevidno, nestarať sa o nič;
Nič si z toho nerob!;
nič zlého, dobrého mimoriadneho, určitého (zlé, dobré, mimoriadne, určité);
o nič horší, lepší;
nič takého (také)
nie taká vec, akú mám (máš) na mysli;
lepšie niečo ako nič;
nemať nič na svedomí
byť bez viny, bez previnenia

nič po nič bez príčiny;
pre nič za nič, za nič pre nič bezdôvodne;
ani za nič, za nič (na svete) za nijakých okolností, za nijakú cenu;
kde nič, tu nič nikde nič nie je: Sľúbil si, a kde nič, tu nič. (Žáry);
z ničoho nič zrazu;
nič mi (ti, mu atď.) nie je som (si, je atď.) zdravý;
mňa (teba, jeho atď.) do toho nič mňa (teba, jeho atď.) sa to netýka;
nemal nič spoločného s niekým nebyť spojený s niekým;
nemať nič spoločného s niečím nesúvisieť s niečím;
nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, niekomu v niečom zaviazaný;
nebyť ničím nemať zamestnanie, postavenie v spoločnosti;
nestáť za nič nemať nijakú cenu;
nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
hovor. to nič (nie je), to je nič, nič to, nič to zato (preto), zato nič, nič sa nestalo nestala sa chyba, nestala sa vážna vec;
urobiť niečo ako nič ľahko, hravo;
hovor. ničoho nič, arch. ničového nič celkom nič;
nár. ničohúce nič (Hor.) celkom nič;

2. malá, bezvýznamná vec, niečo bezcenného: Zajtra by vás v dedine roznášali: a pre také nič. (Kuk.) Im je slúžny nič (Vaj.) bezvýznamný človek

hovor. nemať niekoho za nič nevážiť si ho, podceňovať;
tebe (jemu, vám atď.) je to nič je ti (mu, vám) to jedno, ľahostajné;

3. vyjadruje nedostatok deja: Do kostola nechodíš — ani nič. (Kuk.) Nu veď je nič! (Vaj.) nič sa nestalo;
Veď ja nič, len si píšte (Žáry) nič nenamietam, nič som nepovedal, nič nemám proti tomu.

hovor. mne nič, tebe nič nikoho si nevšímajúc;
ja nič, ja muzikant mňa sa to netýka, nemám s tým nič spoločného;

4. zried. pri zápore má funkciu príslovky nijako, vôbec, celkom: Vidí, že si Ondro nič hrdo nepočína. (Tim.) Ale Solan nič nechodil. (Bedn.)

nich 2., 4. a 6. p. os. zám. oni (ony) po predl.

ničí, -ia, -ie zám. privl. nikomu nepatriaci: „Nikdy ja ničia nebudem,“ zalká Boriša. (Tim.)

ničibydlo, -a, -diel stred. žart. zried. neschopný človek, človek nanič: Do takého ničibydla, ako si ty, škoda investovať. (Al.)

ničiga, -y žen. r. nár. pejor. nadávka lenivému, ničomnému človeku, niktoš, darebák: Čože sa duríš, ty ničiga podkasaná. (Kuk.) Klaňaj sa po zem, ty ničiga! (Jes-á)

nič, -í, -ia nedok. (čo, koho) spôsobovať zánik, koniec existencie niečoho al. niekoho, hubiť, nivočiť: n. škodcov;
neničte stromy, lesy, parky;
n. druhých;
ničiaci boj;
zbrane hromadného ničenia
;

dok. zničiť

|| ničiť sa spôsobovať si zánik, skazu, hubiť sa, nivočiť sa: sám sa ničí;

dok. zničiť sa

ničiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto spôsobuje zánik, skazu niečoho: n. prírody, hmyzu, strojov;

ničiteľský príd. m.: n-á moc (Dobš.)

ničivý príd. m. majúci schopnosť ničiť, ničiaci: n-á sila, n-á vojna, n. následok, n-é dieli;

ničivo prísl.;

ničivosť, -ti žen. r.

ničomník, -a, mn. č. -ci muž. r. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník: n. ničomný;
Nájdu sa ľudia naničhodníci, ničomníci.
(Al.);

ničomnica, -e, -níc žen. r.;

ničomnícky príd. m.: n-a duša (Al.);

ničomníctvo, -a stred. nečestné, podlé správanie, podlý skutok

ničomný príd. m. mravne zlý, podlý, naničhodný: n. človek;
n-á morálka
(Šolt.);

ničomne prísl.: n. oklamať niekoho;

ničomnosť, -ti žen. r.

1. podlé správanie, podlosť, naničhodnosť;

2. ničota, prázdnota, bezúčelnosť: Cítiš odrazu ničomnosť celého svojho života. (Chrob.)

ničota, -y žen. r. prázdnota, nepatrnosť, bezvýznamnosť, malosť, bezúčelnosť: pocítila ničotu ľudského života (Vans.)

ničotný príd. m. nepatrný, bezvýznamný, nezávažný, prázdny: n. život;
n. človek
;

ničotne prísl.;

ničotnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. nič v Slovníku slov. jazyka