Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „neur��ite” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

neúradný príd. m. ktorý nie je úradný, nevyplývajúci z úradu, z funkcie: n-á schôdzka, n. prejav, n-á zpráva

neuralgia, -ie žen. r. lek. prudké nervové bolesti (obyč. v záchvatoch);

neuralgicky príd. m.: n-é bolesti

neurasténia, -ie žen. r. lek. nervová choroba prejavujúca sa citlivosťou a slabosťou nervov, nervové vysilenie;

neurastenický príd. m.: n. človek

neurastenik, -a mn. č. -ci muž. r. človek chorý na neurasténiu

neurážlivý príd. m. nespôsobujúci urážku, neurážajúci: n. úsmev (Jégé)

neurčite p. neurčitý

neurčiteľný príd. m. ktorý sa nedá určiť: n-á vec;

neurčiteľnosť, -ti žen. r.

neurčito1, -a stred. to, čo je neurčité, neurčitosť: Bol však mužom, ktorý nemal rád neurčito. (Urb.);
zadívať sa, pozerať sa do neurčita na neurčité miesto

na neurčito na neurčitý čas

neurčito2 p. neurčitý

neurčitok, -tku muž. r. gram. jednoduchý neurčitý slovesný tvar s príponou , infinitív;

neurčitkový príd. m.: n. kmeň ktorý dostávame z neurčitku odtrhnutím prípony -ť;
n-á prípona
ktorou sa tvorí neurčitok

neurčitý príd. m. ktorý nie je určitý, nie presne vymedzený al. určený, nie dosť istý, nevýrazný, nejasný: n-á odpoveď, n. výraz (v tvári), n-á rozpomienka, n-é obrysy, n-á túžba, n. pocit strachu;
gram.: n. slovesný tvar nevyjadrujúci osobu a číslo;
n-á číslovka, n-é zámeno, n. podmet;

neurčite i neurčito2 prísl.;

neurčitosť, -ti žen. r.

neúrečník, -a, mn. č. -ci muž. r. expr. zried. neúrečný človek, neúrečný tvor (Ráz)

neúrečný (nár. i neúročný) príd. m. hovor. expr. veľmi dobrý, pekný, veľký, zdravý, súci ap.: na svoj vek neúrečný (Čaj.);
úroda je neúrečná (Laz.);
Silné voly, a také neúročné. (Urbk.) No, ty už máš pamäť neúrečnú. (Čaj.);

neúrečne (nár. i neúročne) prísl.

neúrekom (nár. i neúrokom, neurokom, neúreku, neuroku) hovor. expr.

1. čast. aby som neuriekol, musí sa nechať, skutočne, naozaj, veru: Neúrekom, máš švárneho krajana. (Urb.) Zato ty si sa vôbec nezmenil, neúrekom. (Karv.) Taká sú už veľká, švárna, neúreku. (Vaj.) Ale nám neurokom chutnalo. (Urbk.) Také sú (slivky), neuroku, ako papuče. (Zgur.)

2. prísl. hodne, nadmieru, príliš: Smädí nás veru neúrekom. (Rys.) Vo dne sa síce nahrdlačíme, zavše veru neúrekom. (Fel.)

neurín, -u muž. r. chem. jedovatá látka vznikajúca pri rozklade bielkovín

neurit, -u muž. r. anat. dlhý výbežok nervovej bunky

neuritída, -y žen. r. lek. zápal nervov

neurochirurgia, -ie žen. r. lek. nervová chirurgia

neúročný p. neúrečný

neurocyt, -u muž. r. fyziol. nervová bunka

neúroda, -y, -rod žen. r. nedostatočná, slabá, zlá úroda: katastrofálna n., n. ovocia;
roky neúrod
(Kuk.)

neúrodný príd. m. nedostatočne rodiaci, neprinášajúci úrodu, neplodný: n-á zem, n-é pole, n-é stromy, n. rok;

neúrodnosť, -ti žen. r.

neurodynamický príd.: lek. n. komplex skupina nervových buniek funkčne navzájom spojených

neuroepiteliálny príd. m. fyziol. týkajúci sa zmyslového epitelu

neurofibrila, -y, -bríl žen. r. (obyč. v mn. č.) biol. veľmi jemné vlákenko v nervových bunkách

neurofibróm, -u muž. r. lek. nervový väzivový nádor

Naposledy hľadané výrazy

1. neur��ite v Slovníku slov. jazyka