Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nes��visle” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

nesamostatný príd. m.

1. ktorý nevie sám, samostatne konať, rozhodovať: n. človek, n. pracovník;

2. ktorý nemá samostatnosť, závislý, ktorý je v područí, podrobený, podriadený: n-á zem, n-á krajina;

nesamostatne prísl.;

nesamostatnosť, -ti žen. r.

1. nesamostatné konanie;

2. podriadenosť, závislosť

nesčetný príd. m. kniž. zried. nespočetný: n-é noci (Jil.);

nesčetne prísl.: n. ráz povedať (Karv.)

neschodný príd. m. (o teréne) nevyhovujúci pre chôdzu, nevhodný pre prechod, nesúci pre jazdu, nezjazdný: n-á cesta, i pren. o ťažkostiach, prekážkach pri nejakom podujatí: n. terén, n-é miesta;
n-é hory
(Jégé);
n-á úboč (Rys.);

neschodnosť, -ti žen. r.

neschopný príd. m. nemajúci isté, potrebné schopnosti, nespôsobilý, nesúci: n. človek;
Hlavný veliteľ je neschopný vojak.
(Ondr.);
roboty už neschopná sedliačka (Ráz.-Mart.);
n. práce, n. boja;
n. pracovať, n. platiť, n. jasne sa vyjadrovať, n. usudzovať;
n. na službu
;

voj. nespôsobilý na vojenskú službu;

neschopnosť, -ti žen. r.

neschválny príd. m. zried. nie schválny, neúmyselný, nechcený: Chyby boli chyby, hoc i neschválne. (Taj.);

neschválne prísl.

nesčíselnekrát čísl. nás. neurč. expr. nespočetne ráz, mnohokrát, veľmi často: Často sa za noc nesčíselnekrát strhne. (Letz)

nesčíselný príd. m. počtom nesmierny, nespočítateľný, nespočetný, obrovský: n. zástup, n-é rady, n-é množstvo;
nesčíselné vrásky okolo očú
(Vans.);
n-é žiadosti (Hviezd.) nesčíselne prísl.

nesčitateľný príd. m. kniž. nespočetný, nesčíselný, nespočitateľný: Videl nesčitateľné schody. (Ondr.);
hviezd nesčitateľné oči (Hviezd.)

nescudziteľný príd. m. práv. ktorý sa nedá scudziť: n-é právo, n-é veci

nesebecký príd. m. ktorý nie je sebecký, nehľadiaci len na vlastný prospech, prajný, nezištný: S takým nesebeckým citom bozkal jej ruku. (Vaj.);

nesebeckosť, -ti žen. r. i nesebectvo, -a stred. nezištnosť, neprajnosť

nešereda, -u, mn. č. -ovia muž. r. i nešereda, -y, -ried žen. r. i nešeredník, -a, mn. č. -ci muž. r. nadávka nešerednému al. zlému človeku: Ty nešereda, pliaga celej dediny! (Hviezd.) Juj, nešeredník! vreskol Eliáš. (Hviezd.)

nešeredný príd. m. expr. hrozný, nepríjemný, škaredý, nepekný, šeredný: n. smrad;
n. tresk
(Šolt.);
n. úškľabok (Tim.);
pren. fagani n-í (Vans.) nezbedníci;

nešeredne prísl.: n. hučať, n. kliať

neseriózny príd. m. ktorý nemá vážnosť, nie je seriózny, nie je solídny, nevážny: n. človek, n-e konanie, n. postoj, n-a práca;

neseriózne prísl.: konať, postupovať, počínať si n.;

neserióznosť, -ti žen. r.

nešetrný príd. m. nešetriaci (nikoho al. nič), neberúci ohľad, bezohľadný: n-é správanie, n-é zaobchádzanie;

nešetrne prísl.: n. zaobchádzať s niekým, n. odsotiť niekoho, n. hádzať niečo;

nešetrnosť, -ti žen. r.

nešika, -u, mn. č. -ovia muž. r. i nešika, -y žen. r. hovor. expr. nešikovný, nemotorný človek: Eh, nešika, počkaj. (Taj.) Ja som ti taká strašná nešika! (Karv.)

nešikovník, -a, mn. č. -ci muž. r. expr. zried. nešikovný človek;

nešikovnica, -e, -níc žen. r.

nešikovný príd. m. hovor. neobratný, nemotorný, nezručný (obyč. v pohyboch): n. človek;
pren. n-á a vtieravá otázka (Jil.) položená v nevhodnej situácii, nepríležitá;

nešikovne prísl.: n. skočiť;

nešikovnosť, -ti žen. r.

neširoký príd. m.

1. nie veľmi široký, pomerne úzky: n-é schody, n-á ulica;

2. zried. nie ďaleký, blízky: okrem mesta Prešporka a jeho neširokého okolia (Škult.)

neskalený príd. m. ničím nezakalený, čistý, opravdivý: n-á radosť, n-á láska;
pravdu uhliada neskaleným okom
(Kal.);
n. cit (Sládk.)

neškaredý príd. m. zried. ktorý nie je škaredý, dosť slušný, pekný: pozrel na dámu neškaredého zovňajšku (Jes-á)

neskazený príd. m. mravne zachovalý, mravne čistý: Vy zlaté, neskazené dieťa! (Jégé);
srdcia čisté, neskazené (Urbk.);

neskazenosť, -ti žen. r.

nesklad, -u muž. r. kniž. zried. neusporiadanosť, nesúlad, neporiadok: A on zase nebude vidieť ničoho, iba motaninu, hmlu, nesklad. (Kuk.)

neskladný príd. m.

1. ktorý nemožno uskladniť, ktorý ľahko podlieha skaze: n-á surovina, n-é látky;
n-é balíky
(napr. ovocie, kvetiny);

2. kniž. zried. neusporiadaný, neupravený, nevhodný: No narážky Žúrikove boli také neskladné, neladné. (Vaj.);

neskladne prísl.

nesklamný príd. m. bás. zried. ktorý nesklame, neklamný: Kuje, váži a pripráva nesklamné nástroje. (Sládk.)

nesklátiteľný príd. m. kniž. ktorý sa nedá sklátiť, podlomiť (v duševnom zmysle), nezlomný: nesklátiteľná dobrá vôľa (Vaj.);
n. charakter (Jes-á);
nesklátiteľná pevnosť národného presvedčenia (Šolt.);

nesklátiteľne prísl.

Naposledy hľadané výrazy

1. nes��visle v Slovníku slov. jazyka