dok. naradiť
naradostene prísl.
naradostený príd. naradovaný, natešený: n-é dieťa;
naradovane prísl.
naradovaný príd. radujúci sa, natešený, rozradovaný: je n., že mal úspech;
nedok. k 2 narastať: rozpory n-jú
naraziť dok.
1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa
2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky
3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl
4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)
5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.
6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)
narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať
narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.
1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la
2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;
pren. n. v očiach niekoho nadobudnúť vážnosť
● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;
nedok. narážať -a
náradie -ia s. hromad. nástroje, pomôcky na prácu a inú činnosť: záhradnícke n. náčinie;
tel. zariadenie, na kt. sa cvičí (napr. bradlá): cvičiť na n-í;
náramkový príd.: n-é hodinky nosené na zápästí
náramne prísl.: n. sa radovať;
náramnosť -i ž.
nárazníkový príd.: n. štát
nárazovitosť -i ž.
nárazovitý príd. prebiehajúci v nárazoch, nárazový: n. vietor;
n-á práca príležitostná, vyžadujúca si rýchle vykonanie;
nárazovo prísl.;
nárazovosť -i ž.