Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nara��ajkova��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

naradiť sa, -í, -ia dok. veľa sa radiť: Naradili sa až sila. (J. Mat.)

naraňajkovať sa, -uje, -ujú nedok. najesť sa pri raňajkách, zjesť raňajky

narábať, -a, -ajú nedok. (čím, s čím, s kým) používať, využívať niečo, niekoho pri nejakej činnosti, manipulovať, zachádzať, zaobchádzať: Ako môže byť ruka, ktorá narába s čakanom pod zemou, taká nežná? (Krno) Keď budeme s nimi (s včelami) obidvaja narábať, skôr bude z nich niečo. (Kuk.) Ostatní v dielni začali zúrivo a horlivo narábať svojimi nástrojmi. (Gráf);
vedieť dobre n. (so) sekerou, (s) kosou, (so) zbraňou, (s) puškou;
Cáre, meče máme i my, a poznáš, že narábať dobre vieme nimi.
(Chal.);
slobodne, podľa vlastného uváženia n. s peniazmi, s majetkom;
vedieť n. s ľuďmi;
n. štetcom, perom
maľovať, písať;
n. s faktami (Urb.)

narabovať, -uje, -ujú dok. hovor. (čoho, čo) získať, nadobudnúť rabovaním: narabované veci (Gráf)

narácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. hist. hlavná (druhá) časť listiny, uvádzajúca príčiny jej vydania

naračný príd. m. odb. týkajúci sa rozprávania, vyprávania: hist. n-é pramene

nárada, -y, -rad žen. r. zastar. návrh: Na takýchto vychádzkach vznikali nové myšlienky a nárady. (Hurb.) (Vyslanci) rozmýšľali, ako začnú svoje nárady prednášať. (Kal.)

náradiar, -a muž. r. tel. športovec venujúci sa cvičeniu na náradí;

náradiarka, -y, -rok žen. r.

náradie, -ia stred.

1. pomôcky , nástroje na vykonávanie nejakej práce;
náčinie: poľnohospodárske n., pracovné n., drevené, železné n.;

tel. zariadenie na vykonávanie cvikov: cvičiť na n-í;

2. zariadenie miestnosti, nábytok: Nemohla sa nadívať na politírované náradie. (Kuk.) náraďový príd. m. k 1. tel. n. telocvik, n-é cvičenia

naradiť, -í, -ia dok. (koho na čo, komu čo, s neurč. i so spoj. aby) poradiť niekomu, dať radu;
Naradili nás, že lepšie poznáte cestu do Budína. (Hor.) Naraďte ma na pravú cestu. (Dobš.) Šiel do kúpeľov, ktoré mu naradili medicínske kapacity. (Vaj.) Lekár jej naradil obklady klásť na žalúdok. (Stod.) Ten mu naradil, aby sa zjednal s bratom. (Taj.);
n. niekoho k niekomu poradiť mu, aby k nemu šiel;

nedok. narádzať, -a, -ajú

naradostený príd. m. radujúci sa, prejavujúci radosť, tešiaci sa, natešený, naradovaný: Janko naradostený bežal k otcovi. (Urbk.);

naradostene prísl.

naradovaný príd. m. radujúci sa, prejavujúci radosť, tešiaci sa, natešený, naradostený: Lukáš Blahosej bol naradovaný, že sa nespratal do kože. (Kuk.);

naradovane prísl.

náraďovňa, -ne, -ní žen. r.

1. tech. oddelenie v továrni, v ktorom sa vyrába a opravuje náradie;

2. tel. miestnosť, kde je uložené telocvičné náradie

náraďový p. náradie

narádzať p. naradiť

narafať, -e, -ú dok. nár. (čoho) natrhať (obyč. plody): Narafú si strukov za cedák. (Ráz.)

narafičiť, -í, -ia dok. expr. (čo) nastrojiť, pripraviť, zariadiť: Bohvie, ako to narafičila, ale všetky škvarkypred starým. (Kuk.) Pavo narafičí veci tak, aby ho ta volali. (Heč.);

nedok. zried. narafičovať, -uje, -ujú

narajbať, -e, -ú dok. nár. (čoho, čo) nastrúhať: n. veľa zemiakov

náramenník, -a muž. r. náplecník

náramkový p. náramok

náramnica, -e, -níc žen. r. ozdoba (najčastejšie kruhovitá), ktorá sa nosí na zápästí al. predlaktí ruky, náramok: zlatá, strieborná n.;

náramnicový príd. m. zried. : n-é hodinky náramkové

náramný príd. m. expr.

1. neobyčajne veľký, ohromný: n-é množstvo ľudí, robiť n. krik, buchot;
S náramným udivením hľadela na brata.
(Vans.)

2. kraj. prchký, prudký: Môj Juríčko je dobrý, dobrý, keby len nebol taký náramný, ale sa vám hneď nehnevá. (Kuk.) Nešťastník, nemal si panej hroziť, aká je náramná. (Jégé);

náramne prísl. veľmi, ohromne: n. sa nahnevať, n. vysoký, veľký ap.;

náramnosť, -ti žen. r.

1. veľkosť: Náramnosť jej bôľu sa stratila. (Jégé)

2. kraj. prchkosť, prudkosť: Martin zmierni jeho náramnosť. (Heč.)

náramok, -mku muž. r. ozdoba (najčastejšie kruhovitá), ktorá sa nosí na zápästí al. predlaktí ruky, náramnica: zlatý, strieborný n.;

náramkový príd. m.: n-é hodinky ktoré sa nosia na zápästí ruky

naráňať, -a, -ajú dok. (čoho, čo) zraziť viac kusov niečoho (najmä ovocia): n. veľa jabĺk, hrušiek

naráno prísl. zried. ráno, zrána: Naráno ziabnu nohy od studenej rosy. (Ondr.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nara��ajkova�� v Slovníku slov. jazyka