naničhodne prísl.;
naničhodnica -e -níc ž.
naničhodník -a mn. -ci m. pejor. naničhodný človek, ničomník, darebák;
naničhodnosť -i ž.
1. iba jedn.: zarmútila nás jeho n.
2. bezcennosť, nesúcosť: spor pre n-i
3. naničhodný čin, darebáctvo: vystrájať n-i