Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nami” v Slovníku slovenského jazyka

nami 7. p. osob. zám. my

namieriť, -i, -ia dok.

1. (čo, čím na čo, na koho, kam i bezpredm.) nastaviť niečo (najmä zbraň) smerom na nejaký objekt (na cieľ), nacieliť: n. pušku na cieľ, n. ďalekohľad na hviezdu;
Namieril naň halapartňou.
(Al.) Prstom namierila na richtára. (Gráf) Namieril cecky do džberíka (Ondr.) pri dojení. Kľakol som na pravé koleno, namieril a strelil. (Ondr.);
pren. n. zrakom, pohľadom na niekoho, na niečo pozrieť sa;

2. (kam) pohnúť sa, dať sa nejakým smerom: n. do mesta, do dediny;
Po rosnatej pažiti namieria do vrchov.
(Ráz.) Namieril rovno k černuši a popýtal ju o tanec. (Ráz.)

mať niekam namierené ísť, smerovať niekam;
n. svoj krok (svoje kroky) niekam vykročiť, dať sa na cestu;

3. (čo, proti komu, proti čomu, na čo, na koho, k čomu) usmerniť nejakú činnosť, zamieriť, zacieliť: n. prejav, reč, článok proti niečomu, proti niekomu;
činnosť namierená na konečný cieľ;
snaženie namierené k povzneseniu národa
(Škult.)

mať na niekoho namierené nemať niekoho rád a zámerne mu chcieť škodiť, prenasledovať ho;

nedok. namierovať, -uje, -ujú

namiešať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čoho do čoho) pridať, primiešať: Do tabaku poradili mu mrvy zo sena namiešať. (Taj.)

2. (čo, čoho) pripraviť miešaním: Apatekár namiešal akýchsi prachov. (Jégé)

namiesiť, -i, -ia dok. (čo, čoho) pripraviť miesením, umiesiť: Namiesil na dlani so slinami tabaku. (Taj.);
namiesená švábka (Heč.)

namiesť, -metie, -metú dok. (čo, čoho) metením nahromadiť: pren. neos. V zime nametie snehu a potom pritiahne (Kuk.) naveje, nafúka

namiesto

I. spoj.

1. priraď. vyjadruje náhradu, výmenu, zámenu jednej okolnosti inou: Namiesto domov vybral sa do Pekárov. (Kuk.) Namiesto do stolice pánov zaviezli do hory. (Kal.)

2. podraď. v spojovacích výrazoch namiesto toho, aby;
namiesto aby
vyjadruje náhradu deja vedľajšej vety dejom hlavnej vety: Dal som si už prať bielizeň, namiesto toho, aby som si ju sám vypral. (Jes.) Mať, namiesto aby sa tešila, dá sa usedavo nariekať. (Heč.)

II. predl. s 2. p. výmenou, náhradou za niekoho, za niečo;
miesto: Vojak odpovedal namiesto neho. (Jégé)

namietať p. namietnuť

námietka, -y, -tok žen. r. dôvod uvádzaný proti niečomu, nesúhlas, protest: mať proti niekomu (niečomu) n-y, opodstatnená, neopodstatnená n., vyvrátiť n-u, odpovedať na n-u;
podať n-u
;
práv. vzniesť n-y

namietnuť, -ne, -nu, -tol dok. (čo proti čomu, proti komu, so spoj. že i bezpredm. ) vyjadriť, vysloviť, predniesť nesúhlas, odpor, protest, podať námietku: Proti ich osobe vonkoncom nemám čo namietnuť. (Šolt.);

nedok. namietať, -a, -ajú

namínať, -a, -ajú nedok. nár. obyč. neos. (koho) napínať: Brezinu namínalo, chrbát sa mu potil. (Kuk.) Ešte som nič nehodila o zem. Ale ma už namínalo. (Kuk.)

|| namínať sa napínať sa: Klopačka sa len tak namínal od strachu. (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nami v Slovníku slov. jazyka