Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nah����a��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

nahádať sa, -a, -ajú dok. (s kým i bezpredm.) veľa sa hádať: Starý otec sa dosť s ním nahádal. (Taj.)

nahavránkovať sa, -uje, -ujú dok. nár. naolovrantovať sa (Tim.)

nahľadieť sa, -í, -ia dok. (na koho, na čo) veľa, dosť, dosýta hľadieť, dívať sa, pozerať: Odíde ľahostajne, keď sa už dosť nahľadel na ňu. (Tim.)

hovor. nevedieť sa (dosť, dosýta) nahľadieť na niečo (na niekoho) veľmi obdivovať;
kraj. veď (však) sa nahľadíš! uvidíš, presvedčíš sa! (často vo vyhrážke)

nahladovať sa, -uje, -ujú dok. mnoho hladovať, pretrpieť veľa hladu: Nahladoval som sa dosť. (Ondr.)

náhliť (sa), -i, -ia nedok. ponáhľať sa: Do dvora krčmy náhlila nízka, strojná postava mladej ženy. (Tim.) Urban so ženou náhlia sa k notárovi. (Heč.) Starý klobúk si v náhlení vzal. (Kuk.)

|| náhliť (koho i bezpredm.) súriť, pobádať: „Nemôžeme čas mariť, chytro,“ náhli Jano. (Pláv.)

nahabať, -e, -ú dok. expr. (čo, čoho) nazhŕňať, nahrabať (obyč. nečestným spôsobom): Starý skývražil, nahabal groší. (Kuk.);
nahabané poklady (Kuk.);
Či už nenahabala dosť? (Urb.)

naháč1, -a muž. r. hovor. nahý človek: Chlapci vidia, ako sa im naháči z hate smejú. (Ráz.);

naháčka, -y, -čok žen. r.;

naháčik, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. nahé dieťa

naháč2, -a muž. r. neživ. ľud. jesienka

nahádzať, -dže, -džu dok. (čo, čoho) vhodiť, zhodiť ap. isté množstvo, hádzaním nahromadiť: (Do tekutiny) nahádžu zinkové stružliny. (Al.) Starý otec sa vyškriabal na smrek, nahádzal šušiek dolu. (Janč.)

hovor.: n. niekomu na chrbát ap. zbiť ho;
n. jedlo do seba napochytro sa zjesť

nahadzovať p. nahodiť

nahajka, star. i nagajka, -y, -jok žen. r. (rus.) korbáč: Šľahol kobylku nahajkou medzi oči. (Jes-á) Ťal nagajkou Turka. (Jégé)

naháňač, -a muž. r.

1. pejor. kto pracuje pre niečie záujmy, kto vykonáva niekomu služby, prisluhovač, nadháňač: Preklínali agentov a naháňačov, ktorých banka kedysi posielala po dedinách, aby z ľudí mámili vklady. (Jil.)

2. šport. kto pri hre naháňa

naháňačka, -y, -čiek žen. r. hovor.

1. naháňanie, bežanie za niekým (niečím): n. za zlodejom (Mor.);

2. detská hra, chytačka: hrať sa na n-u (Jes.)

naháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) bežať za niekým (za niečím) v snahe dostihnúť, chytiť;
behom prenasledovať: Začal paholka po humne naháňať. (Janč.) Naháňajú sluky a zajace. (Kuk.);
pren. Gazdu môže naháňať banka (Jil.) prenasledovať, stíhať

hovor. otca (dušu ap.) ti naháňam zahrešenie;
jedno druhé naháňa ide rýchlo za sebou, súri;
tam bieda psotu naháňa je stále bieda;

2. expr. (čo) hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: Naháňajú (ľudia) čosi, čo sa im zdá zmyslom života: pôžitok. (Gráf)

3. expr. (koho, čo) nútiť k zvýšenej činnosti, súriť;
preháňať: Každého naháňa robota. (Švant.) „Aj vy by ste mali ísť, mamo!“ naháňal Mišo matku. (Gráf)

4. (koho do čoho) nútiť, prinucovať: Ľudí naháňajú do roboty. (Tomašč.)

5. (koho, čo) hnať niekam, nútiť niekam ísť: Naháňalo mu krv do hlavy. (Hor.) Neviem, čo vás tak domov naháňa. (Kal.)

6. (komu čo) priháňať, hnať do blízkosti: pren. Naháňal mu odberateľov (Jégé) získaval.

hovor. n. niekomu vodu na mlyn, nár. n. niekomu do saku pracovať pre niečie záujmy;

7. (komu čo) vyvolávať, spôsobovať (obyč. o pocite strachu, hrôzy): niečo mu naháňalo strach, hrôzu;

dok. k 4-7 nahnať

|| naháňať sa

1. behať jeden za druhým v snahe dohoniť al. chytiť sa (napr. pri hre): (Chlapec) sa naháňal s deťmi po brehu. (Kuk.)

2. expr. preháňať sa, behať;

3. hovor. (za čím, za kým) snažiť sa niečo (niekoho) získať, hnať sa: n. sa za úspechmi;
Nechcem, aby sa Betka naháňala po potoku za hmyzom.
(Fig.)

nah, -á, -ajú dok. nár. (koho, čo) nechať: Nahajte ho, kým sa naje. (Heč.)

nahatý príd. m. kraj. expr. nahý (Fab., Laz.)

náhľad1, -u muž. r. mienka, názor: pôvodný, originálny n., prísť, dospieť k n-u, zhodovať sa, rozchádzať sa v n-och, prikloniť sa k n-u, vyjadriť svoj n.;

náhľadový príd. m.: n-é rozdiely

náhľad2, -u muž. r. typ. kontrola, či boli vykonané všetky opravy podľa poslednej korektúry

nahľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) hľadaním získať, nájsť: Mal dosť trápenia, kým toľkých nahľadal. (Heč.)

|| nahľadať sa (koho, čoho) veľa, dlho hľadať: Ach, čo sme sa ich nahľadali všade! (Tim.)

nahladko prísl. tak, že ostane hladký povrch, hladko: Vlasy má začesané nahladko. (Laz.)

náhľadný príd. m. zastar. názorný: n. obraz (Vaj.);

náhľadne prísl.

náhľadový p. náhľad1

nahlas prísl. hlasno, hlasite: hovoriť, smiať sa, plakať n.

náhlavok, -vku muž. r. časť konského postroja na hlavu

náhle1 i náhlo prísl. zrazu, rýchlo, znezrady, nečakane: náhle sa zmeniť;
Odrazu náhlo mu zomrela žena.
(Jes.) „Choď! Utekaj!“ zvolá nahlo, prestrašený a rozrušený. (Karv.);
je mu náhlo ( zried. i náhle) ponáhľa sa, má málo času

náhle2 spoj. podraď. hovor. len čo: Náhle začuje, že ho hľadajú, zmizne ako gáfor. (Jégé) Výkon vyskočí, náhle budeme mať všetko v poriadku. (Hor.)

nahliadnuť, -ne, -nu, -dol dok.

1. (do čoho) pozrieť sa, nazrieť: n. do slovníka, do spisov;

2. (so spoj. že;
čo) uznať;
presvedčiť sa, pochopiť: Nahliadol, že jeho výpočty boli trocha pochybené. (Kuk.) Mala toľko rozumu, že nahliadla ich márnosť. (Záb.);

nedok. nahliadať, -a, -ajú

náhlivec, -vca muž. r. zried. kto sa náhli: Aký náhlivec, ešte len povstáva a už starcovi naučenie dáva. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nah����a�� v Slovníku slov. jazyka