Význam slova „nad” v Slovníku slovenského jazyka

nad (nado len v spojeniach nado mnou, nado mňa, nado dvermi) predl.

I. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie deja do vyššej polohy, ako je vec (osoba) označená menom vo 4. p.: Preniesol sponad stola lampu nad posteľ. (Taj.) Zohol sa nízko nad Magdaléninu tvár. (Fig.) Keď bol dolu, pozrel nad seba. (Jégé) Hmla vzniesla sa už nad zem. (Urb.)

2. vyjadruje, že niečo (osoba al. vec) v porovnaní s niečím iným má vyššiu hodnotu, cenu, mieru ap.: soľ nad zlato;
dobrá rada nad zlato (prísl.);
Elenu mal rád nad život. (Kal.) Bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete. (Chal.) Hradská bola tvrdšia nad kameň. (Švant.)

3. vyjadruje, že niečo presahuje istú hranicu, medzu, mieru: piť, fajčiť, nad mieru;
žiť nad pomery nákladnejšie, ako dovoľujú prostriedky;
záväzky nad plán (Hor.);
práca nad čas;
teplota nad 60 °C;

4. obyč. so 4. p. mn. č. opakovaného podst. mena vyjadruje stupňovanie, vysoký stupeň niečoho: Dám vám radu nad rady (Bedn.) veľmi dobrú;
lapaj nad všetkých lapajov (Ondr.) veľký lapaj;
Bola to bolesť nad všetky bolesti (Fig.) veľká;
majster nad majstrov (Dobš.) znamenitý majster;

II. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje vo vyššej polohe ako predmet (vec, osoba) označený menom v 7. p.: Opekajú si voňavú slaninu nad pahrebou. (Chrob.) Malý žeravý (ohník) zasvietil nad dolinkou. (Urb.) Nad bránou bol oblôčik. (Jégé) Zimné jasné nebo bolo nad nimi. (Tat.)

● nad ránom pred svitaním, na svitaní;

2. vyjadruje, že osoba al. vec podlieha právomoci, vplyvu niečoho, niekoho: Nad krajom je povereníctvo v Bratislave. (Laz.) Nemá nad sebou pána ani hospodára. (Kuk.)

3. vyjadruje, že niečo (al. niekto) je istým spôsobom nejakou činnosťou zasiahnuté(-ý), zasahované(-ý): uvažovať, rozmýšľať nad niečím, rozhodnúť nad niečím, nad niekým, vyniesť nad niekým rozsudok, zmilovať sa, zľutovať sa nad niekým, mať dozor nad niekým, nad niečím, bdieť nad niekým, zvíťaziť nad niekým, triumfovať, dominovať nad niekým, vládnuť nad niekým;

4. vyjadruje príčinu nejakej činnosti, nejakého duševného al. citového stavu: rozčuľovať sa, pohoršovať sa, rozhorčovať sa nad niečím (nad niekým), rozhnevať sa nad niečím, čudovať sa nad niečím, ustrnúť, užasnúť nad niečím (nad niekým), plesať, radovať sa nad niečím, zasmiať sa nad niečím, žialiť, smútiť nad niečím

nad- slovesná predpona, ktorá vyjadruje

1. že dej vyjadrený slovesom smeruje hore al. spôsobuje pohyb niečoho smerom hore: nadskočiť, nadletieť;
naddvihnúť (bremeno), nadhodiť (loptu);

2. že sa činnosťou dosahuje väčší stupeň vlastnosti (so zreteľom na základné príd.): nadľahčiť niečo;
Deviaty tón (hlásnik) naddĺžil. (Vaj.)

3. že sa činnosťou slovesa dosahuje zväčšenie rozmeru niečoho: nadviazať motúz;
nadrábané zruby i hrady (Taj.);

4. priblíženie niečoho k niečomu, posunutie niečoho do vhodnej polohy (so zreteľom na nejakú činnosť): (Ivan) mi nadstaví tváričku na pobozkanie. (Šolt.) (Kôň) nadložil hlavu, aby sa ohlávka nastokla na ňu. (Kuk.)

5. že činnosť vyjadrená slovesom presahuje istú (obvyklú, určenú, prípustnú ap.) mieru: nadužívať dôveru priateľa;

6. zried. malú mieru deja: Chytil sa, jak peň keď víchor nadlomí. (Ráz.) Prasiatko rypákom nadvažuje prehnité dosky. (Gab.)

naďakovať sa, -uje, -ujú dok. veľa ďakovať

● hovor. nevedel (nemohol) sa mu dosť n. veľmi mu ďakoval, bol mu veľmi vďačný

naďapiť,naďapiť sa p. naďabiť, naďabiť sa

nadariť sa, -í, -ia dok. náhodou sa vyskytnúť, zjaviť sa, naďabiť sa: Počúval štekot psa vonku, či sa mu nenadarí niekto na pomoc. (Ráz.) Práve sa nadaril k rozhovoru a hneď mu dal iný obrat. (Kuk.)

naďabiť i naďapiť, -í, -ia dok. expr. (na čo, na koho) náhodou, nečakane, neočakávane natrafiť, naraziť: n. na prekážku;
Tu som naďabil odrazu na dva obrovské buky (Bod.) Pred lesíčkom naďabí na Chrchútku. (Heč.) Naďabili sme na kŕdeľ volov a kráv. (Kuk.)

|| naďabiť sa i naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: Sadla na prvú lavičku, čo sa jej do cesty naďabila. (Tim.) Keby sa bol naďabil v tej chvíli nejaký šuhajček. (Jes-á) Našiel u nás miesta, kto sa len v dedine naďaplil. (Taj.)

nadácia, -ie žen. r. zastar. základina;
nadačný príd. m. základinový

nadájať, -a, -ajú nedok. (koho, koho čím) dávať piť dieťaťu z materinských pŕs, dojčiť: n. dieťa;

pren. expr. dávať niekomu piť (obyč. veľa): Ich kŕmili gulášom a nadájali pálenkou. (Ráz.)

|| nadájať sa expr. (čím) piť (obyč. veľa): Nadája sa Franc horúcim čajom. (Ráz.)

naďalej prísl. (aj) v budúcnosti, (aj) potom, ďalej: Zostaň mi verným i naďalej. (Jégé) Neznámy si počínal aj naďalej veľmi zvláštne. (Barč) Radzímka zostala naďalej tým, k čomu ju starý Tomášik prirovnával. (Fr. Kráľ)

naďaleko prísl. do (veľkej) diaľky, ďaleko: Smiech jej znel naďaleko ako hrkútanie holuba. (Tim.) Rovinou sa šíri výhľad naďaleko. (Kuk.) Taký Betlehem, či vlastne valachov, ovce a Dunčov nevidel si naďaleko (Taj.) v širokom okolí.

● naširoko- naďaleko v širokom, veľkom okolí, vo veľkej rozlohe, do veľkej rozlohy

nadanie, -ia stred. prirodzené vlohy, talent: mať n. na maliarstvo, na spev;
Praskovský sa vyznačoval básnickým nadaním istého druhu. (Jégé)

nadaný príd. m. majúci nadanie, talent: n. človek, n. študent, maliar, básnik;

nadanosť, -ti žen. r. talentovanosť

nadarmo prísl. bez výsledku, bezvýsledne, zbytočne, márne: n. rozprávať, čakať;
Nadarmo vábil kupec zaliečavým hlasom. (Fr. Kráľ)

● hovor. jesť chlieb n. zaháľať, neosožne žiť;
náb. brať meno božie n. hrešiť, kliať, bohovať

nadaromne prísl. zried. nadarmo: Čo sa máš báť nadaromne. (Botto)

nadaromnicu prísl. hovor. nadarmo, daromne: Jedz a nadaromnicu netrkoc! (Kuk.)

nadať¹ p. nadávať¹

nadať² p. nadávať²

nadať³, -á, -ajú dok. kniž. zastar. (koho čím) dať niekomu niečo, obdariť, obdarovať: I opatriť ju splna prospechu, pohodlím nadať. (Hviezd.)

nadávať¹, -a, -ajú nedok. (komu, na koho, na čo i bezpredm.) vravieť (niekomu) ostré, hrubé, urážajúce slová, nadávky: surovo, hnusne n.;
Mišo je urazený, že mu Jožo nadáva do somárov. (Fr. Kráľ) Náhlil sa len naoko, aby mohol nadávať na zaťa. (Jégé);

dok. nadať¹, -á, -ajú

nadávať², -a, -ajú nedok. nár. (koho) popudzovať, navádzať: Tak ju to vy nadávate, ženy? (Tim.);

dok. nadať², -á, -ajú

nadávať³, -a, -ajú dok. zried. (komu čoho) dať v hojnej miere: (Lauček) generálovi toľko titulov nadával, že by sa za ne veru ani jeden uhorský zeman nezahanbil. (Kal.)

nadávka, -y, -vok žen. r. ostrý, urážajúci výraz: surové n-y, zahrnúť niekoho n-ami;
Reval na Revického všetky možné nadávky, nadal mu do loptošov. (Jégé)

nádavkom prísl. (čes.) kniž. zastar. na dôvažok, na dodavok: Dostaneme bozk nádavkom. (Urbk.)

nadbe i nádobno vetná prísl. nár. treba: A nadbe vám vedieť, že aj pán farár bol na jedno slepý a na druhé nedovidel. (Dobš.) Nám nádobno poslať im vysvetlenie i zadosťučinenie. (Vans.)

nadbeh, -u m.: strel. priamkový n. vodorovná vzdialenosť medzi bodom zásahu a zámernou vzdialenosťou bodu výstrelu

nadbehávať p. nadbiehať i nadbehnúť

nadbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho, čo) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Nadbehol ich, vzal si svoje. (Ondr.)

2. (čo) dohoniť, dohnať: Musí nadbehnúť i ten kus cesty, ktorý oni zameškajú. (Hor.)

3. (komu, čomu) prísť do cesty (často úmyselne): Skutočne ma teší, že ste mi nadbehli. Práve som vás chcel ísť pohľadať. (Kuk.) Nadbehol jej Sivákov chlapec. Vidno, striehol na ňu. (Kuk.);

nedok. nadbiehať, zried. nadbehávať i nadbehovať

|| nadbehnúť si

1. (koho) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;

2. hovor. získať náskok;

nedok. nadbiehať si

nadbiehať, zried. nadbehávať, -a, -ajú i nadbehovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu) vnucovať sa, natískať sa, ponúkať sa;
chcieť si získať niečiu priazeň: Našli by sa ľudia, ktorí by povedali, že sa vám do domu vtieram, že Paľkovi nadbieham. (Urbk.)

2. (koho, čo) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Hodiny nadbiehajú denne 30 minút. (Stod.);

dok. k 2 nadbehnúť

|| nadbiehať si

1. (koho) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;

2. hovor. získavať náskok;

dok. nadbehnúť si