Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nabrať” v Slovníku slovenského jazyka

nabrať, -berie, -berú, -braný/-bratý dok.

1. (čo, čoho) vziať, zobrať nejaké množstvo niečoho: n. do pohára vody, n. si na tanier polievku (polievky);
Naberže z tej trávy za náručie.
(Tim.) Nabral si do batoha obživy. (Ondr.) A takú (ťažkú) fúru nabral i notár. (Taj.)

2. (čo, čoho) nadobudnúť, získať: Nuž ale kdeže toľko peňazí len nabral, aby mohol odkúpiť otcov majetok? (Kuk.);
n. smelosť (smelosti), odvahu (odvahy), n. novej chuti do práce;
n. výšku
(o lietadle) dostať sa do výšky;
n. správny smer dať sa správnym smerom

hovor.: n. dych začať normálne dýchať, trocha si oddýchnuť (napr. po veľkej námahe);
Kde si to nabral? Ako si k tomu prišiel? Odkiaľ to vieš? n. si niečo do hlavy vytrvale sa zaoberať nejakou myšlienkou, upriamiť sa na niečo;
n. na seba pribrať na váhe, stučnieť;

3. (koho, čo) nabodnúť, napichnúť: Znova sa vrátil (nosorožec) nabral dravca na rypák. (Ondr.) Napokon to nabral na okutý koniec čakana a odhodil z cesty. (Jil.)

4. (čo) urobiť záhyby na látke, zriasiť: nabratá mašľa (Kuk.);

nedok. naberať

|| nabrať sa

1. dostať sa, vniknúť niekam (obyč. o tekutine al. o sypkej hmote): Ak sa naberie vody do ucha, zapchá sa dlaňou. (Ráz.)

2. (čím) nasiaknuť;
naplniť sa: Nenecháme izbu, aby sa nabrala vôňou z kuchyne. (Kuk.);
pren. Syn nabral sa ľahkými mravmi. (Podj.) Pani notárová nabratá je takýmto duchom. (Šolt.)

3. utvoriť, vytvoriť záhyby, zriasiť sa: Čelo sa jej nabralo do vrások. (Kuk.)

4. hovor. objaviť sa, vyskytnúť sa: Kde si sa tu nabral? Ako to, že si tu? Prečo si tu? (výraz počudovania, prekvapenia);
Kde sa toho toľko nabralo? Ako to, že je toho toľko?;

nedok. k 1-3 naberať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. nabrať v Slovníku slov. jazyka