Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „na��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zelenkasto,na zelenkasto p. zelenastý

na nepoznanie p. poznať

na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ

na neuverenie p. uveriť

na nevydržanie p. vydržať

na nevypovedanie p. vypovedať

na pohľadanie p. pohľadať

na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)

na zaplakanie p. zaplakať

na- slovesná predpona, ktorá vyjadruje:

1. prostú dokonavosť slovesného deja: napísať list, naklásť oheň, naklepať kosu, naučiť sa niečo, napiť sa mlieka;

2. istú (obyč. veľkú) mieru výsledku nejakej činnosti: nachytať veľa rýb, nazbierať málo hríbov, neodlamovať veľa konárov;

3. istú (obyč. veľkú) mieru samého deja: veľa (málo) sa v živote nacestovať, narobiť sa, natrápiť sa;

4. neúplné, čiastočné vykonanie, neúplný priebeh nejakého deja: napíliť dosku, nalomiť palicu, nahryznúť jablko, ovocie nahnilo;

5. smerovanie deja na povrch niečoho: nalepiť známku na list, naniesť na niečo farbu, naložiť niečo na auto

na1, mn. č. nate cit.

1. vyjadruje ponúkanie, vyzýva prijať niečo dávané, ponúkané;
tu máš, tu máte, vezmi si, vezmite si: „Na,“ podával Dacík fľašu pod pokrovcom. (Taj.) „No na!“ podal jej list s modrou obálkou. (Jil.) „Ty loptoš, ty darebák, na, na!“ ozývalo sa pliaskanie po tvári. (Jégé)

2. (obyč. opakované na, na...) volanie, vábenie domácich zvierat: „Rysuľa, Rysuľa, — ide jej Maroško oproti, — na, na!“ (Ráz.)

na2, nna, n-na i cit. výraz rezignovania na nejakú skutočnosť;
vyjadruje rezignovanie, zľahčovanie, nespokojnosť, uspokojenie, prekvapenie ap.: „Ej, tí páni,“ zavzdychol mládenček. „Na, zasa páni!“ (Fr. Kráľ) „Andrej, ja by som chcela ísť na spoveď.“ „N-na, keď len to! Môžeš ísť.“ (Jégé) Ná, už si si dal! (Hviezd.) Ná, akí sú oni! (Kuk.)

na3 predl.

I. so 4. p.

1. vyjadruje a) smerovanie deja na nejaké miesto: sadnúť si na stoličku, zavesiť kabát na vešiak, prilepiť známku na list, vysadnúť na koňa, spadnúť na zem, vybehnúť na priedomie, bozkať niekoho na tvár, položiť knihu na policu, hľadieť na nebo, ukázať na dvere, zaklopať na oblok, cestovať na Žilinu, bežať smerom na východ;
b) smerovanie deja do istého prostredia: vyjsť, ísť na slnko, na vzduch, na dážď;

2. v spojeniach typu z pleca, na plece vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet;

pren. i časove: Pohadzoval kabanicou z pleca na plece. (Tim.);
z kroka na krok postupne;
pomaly;
ísť z nohy na nohu pomaly;
Tak to ide z hodiny na hodinu (Kal.);
zo dňa na deň každý deň, denne;
z roka na rok každý rok, každoročne;
z času na čas občas;

3. s opakovaným podstatným menom vyjadruje hromadenie veci toho istého druhu: Poľovačka na poľovačku, zábava na zábavu sa riadi. (Ráz.) Starosť na starosť sa kopí. (Ráz.)

4. v spojení s časovými výrazmi vyjadruje časové určenie deja, a to: a) čas, v ktorom sa má niečo uskutočniť, na ktorý je niečo určené (otázka nakedy?): Ja idem do sirotského súdu;
citovaná som na ôsmu.
(Tim.) Zo zbabelosti ich odtisol na dnešok. (Kuk.) Necháme si to na druhý raz. (Šolt.);
b) čas, v ktorom sa niečo deje (otázka kedy?): Na Martina napadol sneh. (Tomašč.) Na tretí deň hľadali po celej dedine Hanuľu. (Jégé) Pôjdeš na staré kolená po pýtaní! (Jes-á) Blaznie sa na staré dni. (Kuk.) Na rok mňaveru nik nebude mlátiť. (Ráz.);
c) dĺžku časového úseku, v ktorom dej trvá, na ktorého trvanie je niečo určené (otázka na ako dlho?, ako dlho?): Nech by ho svedomie trýznilo na večné veky. (Tim.) Zachovaj si tie slová na mnohé dni. (Jes-á) Dá mi aspoň na čas pokoj. (Jégé) Nesmiem si ani na chvíľu oddýchnuť. (Šolt.)

5. vyjadruje spôsob deja;
vyjadruje spôsob, akým je nejaká vec upravená al. zariadená: zafarbiť niečo na červeno, stromy rozkvitli na ružovo, zapliesť si vlasy na vrkoč, zaviazať motúz na uzol, zamknúť dvere na kľúč, hrať sa na vojakov, predať na splátky, vypiť na dúšok;
kapor na modro, hračka na strunu, motor na naftu
;

6. vyjadruje mieru, a to: a) v priestore al. v čase: stáť na dva kroky od niekoho, vzdialený na sto metrov, mať niečo na dosah ruky, priblížiť sa na strelenie, dlhý na meter;
je štvrť na deväť, tri štvrte na dvanásť
;
b) približný, neurčitý, odhadnutý počet (obyč. veľký): prišlo na tisíc ľudí, skapalo na metre dreva;
Košíkov na sto rozdala.
(Sládk.) Príkladov na tisíc! (Vaj.);
c) určenú hranicou al. hraničným bodom: plniť plán na 100 %;
Oduševnenie kleslo na nulu.
(Vaj.);
d) nejakého deja: hnevať sa na smrť, zmeniť sa na nepoznanie, strieľať na hanbu zle, ustatý na spadnutie;
e) presnosti pri výrazoch malej miery: vyplatiť niekoho na halier, prísť na sekundu presne;

7. kniž. v spojení až na označuje osobu al. vec, ktorá sa vylučuje spomedzi iných;

lepšie okrem: Až na vás sú všetci v našej lóži. (Krno)

8. vyjadruje účinok, a to: a) priameho zásahu deja: rozrezať na kusy, rozdeliť na dvoje, rozmlátiť na prach, rozpadnúť sa na skupiny, zamrznúť na kameň;
Zmätok premenil na paniku.
(Urb.);
doniesť niekoho na mizinu, na psí tridsiatok, vyniesť na posmech, na hanbu;
b) nejakej skutočnosti: Dvere na strašný údiv financov sa otvorili. (Urb.) A tak ostal Ondrej doma na posmech celého sveta. (Kuk.);
spojenia na šťastie, na nešťastie majú modálne zafarbenie: A ja, na nešťastie, nemám priateľov. (Jil.) Krista na nešťastie bola len ledabolo oblečená. (Urb.)

9. vyjadruje prostriedok nejakej činnosti: chytať ryby na udicu, vtáčiky na lep, počuť niečo na vlastné uši;

10. vyjadruje príčinu, popud, dôvod: prísť na zavolanie, na výzvu, na naliehanie, odpovedať na pozdrav, zobudiť sa na krik, vykonať niečo na rozkaz, reagovať na niečo, zomrieť na ťažkú chorobu, ochorieť na osýpky;

11. vyjadruje cieľ, účel nejakého deja al. veci;
určenie, vhodnosť, súcosť niečoho na niečo: ísť do hory na jahody, ísť niekam na obed;
Starec otŕčal dokaličenú ruku na dôkaz pravdy svojich slov.
(Fr. Kráľ);
pripiť niekomu na zdravie, robiť niekomu na protiveň, darovať niečo na pamiatku, chystať sa na skúšku, odsúdiť niekoho na smrť;
slúži mu to na česť, na chvíľu, byť niekomu na radosť;
vhodný, schopný, súci na štúdium;
prípravy na žatvu, peniaze na cestu, továreň na obuv, kefa na šaty, surovina na výrobu gumy, vec na počudovanie
;

12. vyjadruje zreteľ (na niekoho, na niečo): obdobie bohaté na udalosti, človek skúpy na slovo, driečny na vzrast, slabý na srdce, chorý na pľúca, krívať na pravú nohu;
Na biskupa vstáva dosť zavčasu.
(Kuk.)

13. vyjadruje stav, do ktorého niekto (a. niečo) dospel (dospelo) al. dospieva (vo frazeologických spojeniach): vyjsť (vychádzať) na mizinu, na psí tridsiatok, na žobrácku palicu;

14. vyjadruje zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (objektový vzťah): vrhnúť sa na niekoho, útočiť na niekoho, hľadieť na niečo, sústrediť sa na prácu, upozorniť niekoho na nebezpečenstvo, lakomiť sa na peniaze, čakať na priateľa, poukázať na problém, podujať sa na ťažkú úlohu, odhodlať sa na radikálny zákrok, myslieť na niečo, spytovať sa na niekoho, rozkričať sa na niekoho, nadávať na niekoho, svedčiť na niekoho, zahvízdať na psa, pristať na niečo, zvyknúť na niečo, nechať sa na osud;

II. so 6. p.

1. vyjadruje a) miesto, povrch, na ktorom sa niečo deje al. niečo je: sedieť na stoličke, prešľapovať na jednom mieste, bývať na vŕšku, hrabať seno na lúke, vtáky hniezdia na stromoch, chlieb je na stole;
b) prostredie nejakého deja al. stavu: byť na daždi, na vetre, ležať na slnku;

2. s opakovaným podstatným menom vyjadruje nahromadenie veci toho istého druhu: podlosť na podlosti, hriech na hriechu (Urb.);
hlava na hlave o veľkom množstve ľudí (napr. v malej miestnosti);

3. vyjadruje časové určenie deja (otázka kedy?): odísť, prísť na mrkaní, na svitaní, na konci, na sklonku dňa;
na začiatku XV. storočia
;

4. vyjadruje stav, v ktorom sa niečo (niekto) nachádza: byť na nízkom stupni vývoja, byť na pokoji, byť na mizine, obilie je na koreni, byť na odchode, na ústupe, byť na rade, na programe je V. symfónia;
byť s niečím na čistom;
Voda je na vrení.
(Kuk.)

5. vyjadruje cieľ, účel: byť v hore na jahodách, na malinách, na poľovačke, byť v Tatrách na dovolenke, mať niekoho na starosti, byť niekomu na pomoci;

6. zried. vyjadruje mieru: (Fília Mrenkovo) rozvlečená je na veľkom kuse. (Tim.)

7. vyjadruje prostriedok nejakej činnosti: vyštrbiť kosu na kameni, hrať na husliach, rátať na prstoch, zarábať na niečom, orať na traktore, mlátiť na mláťačke, viezť sa na voze, byť uviazaný na retiazke, žiť na chlebe a vode, vysvetliť niečo na materialistickom princípe;

8. vyjadruje príčinu, popud, dôvod: smiať sa na niečom, zabávať sa na niekom, jedovať sa na niečom;

9. vyjadruje zreteľ (na niečo, vzhľadom na niečo): zlomený na duši, pomätený na rozume;
pribrať na váhe, vzmáhať sa na majetku, upadnúť na mysli, ublížiť niekomu na cti, ukrátiť niekoho na odmene
;

10. vyjadruje zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (objektový vzťah): byť zainteresovaný na niečom, nástojiť na splnení sľubov, pracovať na probléme, zúčastniť sa na slávnosti, vŕšiť sa na niekom, vypomstiť sa na niekom, zakladať si na niečom (na niekom), na tom mi záleží, pochutiť si na niečom, dohodnúť sa na niečom

naagitovať, -uje, -ujú dok. hovor. (koho, čo) získať agitovaním, agitáciou, zagitovať: Ktoráže ti naagituje do družstva naše ženy? (Tat.)

naaplikovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo) našiť na látku aplikáciu

naaranžovať, -uje, -ujú dok. hovor. (čo) usporiadať, upraviť: dobre naaranžovaná scénka (napr. v divadle)

nababrať, -e, -ú dok. pejor. (čo) natrieť, namaľovať: Ten vám ani jedného anjela nenababre na oltár. (Tim.) Dotkne sa pohľadom jej líc, či nie sú nababrané niečím. (Tim.)

nabádať, -a, -ajú dok. (koho k čomu, do čoho i s neurč., zried. i bezpredm.) podnecovať, povzbudzovať, nutkať: n. niekoho k opatrnosti;
nabádal ho spievať;
Čujme Trangoša! Trangoša — nabáda Radvanský.
(Ráz.)

nabádavý príd. m. podnetný, povzbudzujúci, nutkajúci: n. pokyn, n-é slová;

nabádavo prísl.;

nabádavosť, -ti žen. r.

nabadúrený príd. m. expr. nahnevaný (Al.)

nabadúriť, -i, -ia dok. expr. (koho) nahnevať, nazlostiť: Paniu náš smiech ešte väčšmi nabadúril. (Kuk.)

|| nabadúriť sa nahnevať sa, nazlostiť sa

nabadurkať, -á, -ajú dok. expr. (koho na čo, na koho) nahovoriť, naviesť, podnietiť: Ježibaba ho ešte nabadurkala na Jáchymka. (Dobš.)

nabájiť, -i, -a dok. (čo o čom) povymýšľať, navymýšľať;
narozprávať (obyč. o neskutočných, vybájených veciach): Budov nevidno, o ktorých kroniky toľko nabájili. (Kuk.) Skvelé sny nabájené zašli hmlou všedného žitia. (Podj.)

nabaláchať, -a, -ajú dok. expr.

1. (koho) zmiasť, naplašiť, pobalamutiť: I teba zjašená Nela nabaláchala. (Vaj.)

2. (komu čo) narozprávať, natárať: n. niekomu nepravdu

nabaliť, -í, -ia dok. (čo; class="sc" /> čo, čoho do čoho) balením vložiť, povkladať niečo do niečoho, balením naplniť: Mišo nabalil kufrík. (Rys.) Nabalila bratancovi plnú poľovnícku kapsu. (Urbk.) Kepeň nabalí do kapsy. (Ráz.)

nabalzamovať, -uje, -ujú dok. (čo, koho) natrieť balzamom

nabasklon p. nebosklon

Naposledy hľadané výrazy

1. na�� v Slovníku slov. jazyka