Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nápis” v Slovníku slovenského jazyka

nápis, -u muž. r.

1. jazykový prejav napísaný na nejakom predmete (obyč. o niečom stručne informujúci): firmový, náhrobný, ozdobný n.;
V každom obloku vagóna viseli tabuľky s nápisom: „Len pre žiakov“.
(Vam.) Neveľký železný kríž nesie nápis: „Tu odpočíva v Kristu Anton Tichý, učiteľ.“ (Taj.);

filol. hist. stará písomná pamiatka, vyrytá do kameňa al. do iného trvanlivého materiálu: grécke, semitské n-y, klinové n-y;

2. zried. nadpis, titul: Prečítala nápis knihy. (Tim.);

nápisový príd. m.: n-é texty

napísať, -píše, -píšu dok.

1. (čo) zaznačiť niečo písmom: n. písmeno, slovo, vetu, číslicu, číslo na tabuľu, na papier;
pekne, krasopisne niečo n.;
Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne.
(Hor.)

hovor. niekto má niečo napísané na čele, na nose, na tvári vidieť to na ňom, veľmi sa to na ňom prejavuje;
žart. n. niečo čiernou kriedou do komína o niečom zriedkavom, ale bezvýznamnom, nedôležitom;

2. (čo) byť pôvodcom, autorom písaného textu, zostaviť, zložiť, spísať: n. list, žiadosť, účet, n. novelu, knihu, operu;
n. zprávu, reportáž, článok o stavbe priehrady;
dobre napísaný román
;

3. (komu čo i bezpredm.) podať písomnú zprávu;
písomne oznámiť (listom al. kartou): n. rodičom, priateľovi (list, pozdrav);
Maroš napíše domov, aby ho nečakali.
(Ráz.) Jedujem sa, že mi tí Veselovci nenapísali, kedy príde Milka. (Stod.)

napískať, -a, -ajú dok. hovor. expr. (komu čo) nahovoriť: Že padol? Ha-ha-ha, kto ti to napískal? (Urbk.) Ktože ti to napískal, takto sa na opicu priviesť. (Šteinh.)

nápisový p. nápis

Naposledy hľadané výrazy

1. nápis v Slovníku slov. jazyka