Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nám” v Slovníku slovenského jazyka

nám 3. p. osob. zám. my

namanúť sa, -nie, -nú, -nul dok. náhodou sa vyskytnúť, naskytnúť, objaviť sa, pritrafiť sa: Namanula sa jej do rúk kefa. (Jes.) Mistra Smalla majú za priateľa, aký sa iste ľahko nenamanie. (Ráz.);
namanula sa mu myšlienka, predstava

namať sa, -má, -majú dok. zried. (koho, čoho) dlho niečo mať, vlastniť: Vidím, že som sa už namal Juliána dosť. (Jégé)

namáčací, -ia, -ie príd. m. odb. určený na namáčanie: n. lis, n. lúh

namacať, -ia, -ajú (nár. i namatať, -á, -ajú) dok. expr. (čo) hmatom zistiť, hmataním nájsť, nahmatať: Maťo namacal na polici ocieľku. (Hor.) Namatal strieborný svietnik. (Vaj.);

nedok. namaciavať, -a, -ajú

namáčať1,namáčať sa1 p. namočiť, namočiť sa

namáčať2, -a, -ajú dok. (čo) namočiť: Roztrhal ho (kus plátna), namáčal vínom a obviazal ranu Adamovu. (Jégé)

|| namáčať sa2 namočiť sa

námaha, -y, -mah žen. r. vynaloženie úsilia, vypätie síl: telesná, duševná n., vynaložiť na niečo n-u, robiť (urobiť) niečo s vynaložením veľkej n-y, pracovať bez n-y, s nadľudskou n-ou;
(Oči) akiste od námahy slzili.
(Pláv.)

namáhanie, -ia stred.

1. tech. napätie, napínanie, zaženie materiálu: statické, mechanické n.;
tepelné, elektrické n.
;

2. námaha: Obracia kosu s namáhaním. (Tim.)

namáhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho) uvádzať do napätia, napínať, zaťažovať;
unavovať, vyčerpávať: n. si zrak, oči, hlas, pamäť, mozog;
n. stroj;
Preto, že ju učenie namáha, oddáva sa spevu.
(Šolt.)

|| namáhať sa (s neurč., so spoj. aby, zried. i o čo ) snažiť sa, usilovať sa, vynakladať na niečo úsilie, námahu: Zo všetkých síl sa namáhal vytiahnuť jednu z väčších kníh. (Šolt.) Vidno, že sa namáha, aby to zas znelo veselým tónom. (Kuk.) Namáhali sa o to, aby mali domy, zeme. (Taj.)

namáhavý príd. m. vyžadujúci veľa úsilia, námahy, vyčerpávajúci, ťažký: n-á cesta, práca, n-é pohyby, n. šport;
n. boj
(Hor.);

namáhavo prísl.: n. dýchať, kráčať, hovoriť;

namáhavosť, -ti žen. r.

namakať, -á, -ajú dok. hovor. expr. (čo) nahmatať;
pren. Ján Chalupka namakal základné koľaje malomestského života. (Krčm.)

namále prísl. obyč. len v spojeniach je (bolo) niečoho n. málo;
má (mal) n. je (bol) v kritickej situácii, málo mu chýba (chýbalo): Dní jeho richtárstva je veľmi namále. (Gráf)

namaľovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. zobraziť pomocou farieb, vytvoriť (farbami) obraz: n. obraz, portrét, krajinku;

2. natrieť farbou, nafarbiť: n. si pery, tvár, nechty

|| namaľovať sa natrieť sa farbou (najmä pery rúžom): namaľovaná dámička (Jil.)

namaskovať, -uje, -ujú dok. (koho) farbami a inými prostriedkami niekomu upraviť tvár, urobiť masku (najmä hercovi pred predstavením)

|| namaskovať sa

namaškrtiť, -í, -ia dok. hovor. (koho na čo) nalákať, zlákať, zviesť, zvábiť, urobiť niekomu na niečo chuť: Chce ma namaškrtiť na to, že tam bude hodne pekných dievčať. (Fig.)

|| namaškrtiť sa

1. (na čo) dostať, urobiť si chuť na niečo;

2. najesť sa maškŕt: Ušiel materi namaškrtiť sa. (Laz.);

pren. okúsiť niečo dobrého: Turci sa raz namaškrtili a iste im príde chuť aj na viac. (Hor.)

namastiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok. (čo) potrieť masťou al. niečím mastným: n. stroj, os, ložisko;
n. si ruky;
n. dvere olejom.
(Tim.);

pren. expr. (koho) zbiť, nabiť: No tak vrav, lebo ťa namastíme! (Fr. Kráľ)

expr. n. niekomu chrbát, kríže, hnáty, rebrá zbiť, nabiť ho

namatať p. namacať

namátať, -ce/-ta, -cu/-tajú dok. expr. zried. (koho, čo) nastrašiť: Hrôzou chcú svet namátať. (Škult.)

námatkový, správ. náhodný: námatková konktrola, správ. náhodná kontrola

námaza, -y žen. r. nár. vrstva na niečo natretá, na niečo nanesená: Psi buchli o stenu a námaza odpadla. (Dobš.)

namazať, -maže, -mažú dok. (čo) natrieť niečím, naniesť na niečo vrstvu niečoho mazľavého: Bok i hlavu mu namazal medve-dím sadlom. (Hor.) (Vlasy) si masťou namaže. (Tim.);
n. tágo (Kuk.);
n. lyže natrieť voskom;
n. ložiská, n. stroj namastiť

námel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. nános: piesočnatý n. (Jes-á);
pren. n. vekov (Hviezd.)

nám, -a, 6. p. -i muž. r. bot. zastar. ražná hubka (parazitná huba na obilí);

námeľový príd.: farm. n-é alkaloidy

namemorovať, -uje, -ujú dok. (čo) naučiť sa naspamäť: n. predpísanú látku

námer1, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. voj. uhol, ktorý zviera predĺžená os hlavne s rovinou ústia;

námerový príd. m.

námer2, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. i námera, -y, -mer žen. r. zastar. zámer, cieľ: (študovať) s námerom samostatného povolania (Šolt.);
(Otec a matka) vyjavili svoju námeru so synom. (Hurb.)

namerať, -ia, -ajú dok.

1. (čo) meraním zistiť, odmerať: nameraná dĺžka, vzdialenosť;

2. (čo, čoho komu) odmerať, vymerať, čo sa niekomu dáva: Žinčice nameria jej do črpáka. (Ráz.);
pren. hovor. Chovancovi namerali pol druha roka. (Urb.) odsúdili ho na pol druha roka do väzenia;

nedok. k 2 nameriavať, -a, -ajú

namerenie, -ia stred. (rus.) zastar. zacielenie, cieľ, zámer: Neporozumel jej veľkodušnému namereniu. (Vaj.);
s namerením k dobru detí prekonávať všetky ťažkosti (Šolt.)

Naposledy hľadané výrazy

1. nám v Slovníku slov. jazyka