Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „my��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

my, 2., 4., 6. p. nás, 3. p. nám, 7. p. nami zám. osob. označuje

1. skupinu dvoch al. viacej osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaci: ma sme Slováci;
je nás mnoho
;
v 1. p. (ako premet) sa používa najmä a) pri presnejšom vymedzení podmetu: my s otcom;
my roľníci a robotníci;
my mladí;
my starí
;
b) v eliptických vetách so zamlčaným prísudkom: my o vlku, a vlk za humny pri náhlom objavení sa, príchode toho, koho sme práve spomínali;
c) pri dôraze: o to sa postaráme my;
d) pri protiklade: My sme život!... svet je pleseň. (Hviezd.);
e) vo vetách citovo zafarbených: Veď ho my vyliečime! (Fr. Kráľ);
v 3. p. máva často len význam citovosti, dôvernosti: Janko sa nám oženil.

medzi nami (rečeno, povedané) dôverne;
po nás potopa nezáleží nám na iných, nestaráme sa o budúcnosť iných;

2. jednu osobu ako znak skromnosti, napr. vo vedeckých publikáciách, v článkoch (autorský plurál skromnosti);

zastar. jednu osobu v slávnostných prejavoch panovníkov (pluralis maiestaticus): my, cisár a kráľ z božej milosti...;

3. (s predl. u, k, od, nár. i do) prostredie, v ktorom hovoriaci žije al. žil, napr. domov, byt, rodný kraj, vlasť a pod.: U nás je dobre. — Príďte k nám! — Pôjdeš pekne do nás. (Kuk.);
niekto, niečo je od nás pochádza z toho istého miesta, kraja a pod. ako ja al. my;

4. zried. spodst. my neskl. stred. označenie bytosti, osoby: Teraz sa dostalo k vláde naše „my“. (Heč.)

myalgia, -ie žen. r. lek. bolestivé stuhnutie svalov po prechladnutí, presilení ap.

mycélium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách stred. bot. podhubie;

mycéliový príd. m. m-é vlákno

my, -ia, -ie príd. m. určený na umývanie, používaný pri umývaní, umývací: m-ia huba;
m. stroj, m. stôl
lepšie umývací

mydelník, -a muž. r. nár. bylina mydlica lekárska

mydielko p. mydlo

mydlár, -a kto pracuje pri výrobe mydla;

mydlársky príd. m.: m. priemysel, m. výrobok;

mydlárstvo, -a stred. výroba mydla, madlársky priemysel

mydláreň, -rne, -rní žen. r. továreň, miestnosť, kde sa vyrába mydlo

mydlica, -e, -líc žen. r. liečivá bylina;
bot. m. lekárska (Saponaria officinalis)

mydlina, -y, mn. č. obyč. v mydliny -lín žen. r. spenený roztok mydla vo vode, mydlová voda: prať v m-ách;

mydlinový príd. m.;

mydlinka, -y, obyč. mydlinky, -niek žen. r. zdrob. expr.

mydliť, -í, -ia nedok. (koho, čo) trieť, natierať mydlom: m. bielizeň, m. si ruky, tvár;

pren. šúchať, trieť, mädliť: Laskár si mydlí po čele, oprie hlavu o ruky i myslí dlho. (Kal.)

hovor. m. niekomu hlavu, m. niekoho hrešiť, karhať;

opak. mydlievať, -a, -ajú;

dok. namydliť

|| mydliť sa;

dok. namydliť sa

mydlo, -a, -diel stred.

1. prípravok a rozpúšťanie špiny pri umývaní, praní, čistení: toaletné, holiace, pracie m., mazľavé, pieskové, jadrové m.;
m. na pranie, na holenie
;
hovor. voňavé m. toaletné;
výroba m-a, prať m-om;

2. nár. husie m. liečivá rastlina, nátržník husí;

mydlový príd. m.: m. roztok, m. prášok, m-á pena. m-á voda v ktorej je rozpustené mydlo;
m-á bublina, pren. o niečom, čo má krátke trvanie, malú hodnotu;
spľasnúť, prasknúť, rozplynúť sa ako m-á bublina;

mydielko, -a, -lok stred. zdrob. expr.

mydlovina, -y žen. r. zried. rozpustené mydlo;
mydlový prípravok: Donesie mydla, s mydlovinou sa ľahšie masíruje. (Al.);
dlážka vydrhnutá a namastená mydlovinou (Kuk.)

mydlovitý príd. m. majúci vlastnosti mydla, podobný mydlu: m. zemiak mazľavý, nie sypký;

mydlovitosť, -ti žen. r.: m. mlieka chuťová chyba spôsobovaná činnosťou niektorých mikróbov

myelín, -u muž. r. anat. látka tukovej povahy obaľujúca nervové tkanivo;

myelínový príd. m.

myk1, -u muž. r. krátky, prudký pohyb, myknutie: Mrštil drakom na jeden myk do hliny. (Dobš.) To boli len naťahovačky, myky sem a ta. (Kuk.)

myk2 cit. vyjadruje rýchly, prudký pohyb, myknutie: myk sem, myk tam;
Vyskočil a myk kufrík pod hlavu.
(Taj.)

mykací, -ia, -ie príd. m. text. slúžiaci na špeciálnu úpravu priadze, na mykanie: m. stroj

mykaný príd.: text. m-á priadza, vlna, bavlna upravovaná strojovým mykaním

mykáreň, -rne, -rní žen. r. miestnosť v továrni, kde sa myká priadza

mykať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, kým, čím) prudkým pohybom poťahovať, potrhávať, trhať, šklbať: m. niekoho za ruku, za šaty;
m. plecom, hlavou
(obyč. na znak ľahostajnosti, nezáujmu);
hlavu myká v rozhovore s Vážeckým (Tim.);
neos. Len tak mykalo od zlosti susedami. (Taj.) Narieka, až to myká v ňom. (Ráz.) Plakala, že jej len tak ústami mykalo. (Taj.) Annou až smiech myká. (Ráz.-Mart.)

2. text. (čo) spracovávať priadzu na mykacom stroji: m. vlnu;

dok. k 1 myknúť

|| mykať sa

1. prudko, trhane sa pohybovať, šklbať sa: nohy, pery sa mu mykajú;
myká sa ako pes na reťazí
;

2. (s kým, s čím) naťahovať sa, zápasiť: myká sa s kravou na ceste (Ráz.);

dok. k 1 myknúť sa

mykcovať p. myksovať

mykénsky príd.: archaol. m-a kultúra posledné obdobie egejskej kultúry (podľa starogréckeho mesta Mykény)

myknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (koho, čo, kým, čím) prudkým pohybom potiahnuť, trhnúť, šklbnúť: m. niekoho za ruku, za sukňu, m. rukou, hlavou, m. povrazom;
neos. myklo ním, myklo v ňom strhol sa (obyč. od ľaku, prekvapenia ap.);
m. plecom (nad niekým, nad niečím) obyč. na znak ľahostajnosti, nezáujmu;

2. expr. rýchle odbehnúť, ujsť: Prekvapený hvizdák zapískal na výstrahu a mykol do diery. (Švant.);

3. expr. zried. (čo) minúť, stroviť: Nuž veru! Zemiaky by sme mykli do Vianoc. (Gab.);

nedok. k 1 mykať

|| myknúť sa

1. prudkým pohybom sa pohnúť, strhnúť sa: m. sa od ľaku, od prekvapenia;

2. expr. podieť sa, pohnúť sa niekam: Zem je široká a prajná, kde sa len mykneš, všade ťa uživí. (Jil.);

nedok. k 1 mykať sa

mykológia, -ie žen. r. náuka o hubách;

mykologický príd. m.: m-é laboratórium;

mykológ, -a, mn. č. -ovia muž. r. odborník v mykológii

mykoriza, -y žen. r. bot. symbióza húb s koreňmi niektorých zelených rastlín;

mykorizový príd. m.: m-é rastliny

Naposledy hľadané výrazy

1. my�� v Slovníku slov. jazyka