Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „mu��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

mu 3. p. os. zám. on

cit. napodobňuje zvuk, ktorý vydáva hovädzí dobytok: Mú, mú, mú — kravy sa z paše vracajú (Žáry)

muc cit. volá sa ním na niektoré zvieratá, najmä na zajace: Keď Hanka zavolá „Mucmuc!“, obklopí ju črieda ušiakov. (Fr. Kráľ)

mučať, -í, -ia nedok. vydávať tiahly zvuk podobný slabike mú, bučať (o hovädzom dobytku): kravy a teľce mučia;

dok. zamučať

mučedlník, -a, mn. č. -ci m zastar. mučeník (Chal., Vans., Kuk., Jil., Hor.);

mučedlnica, -e, -níc žen. r.;

mučedlnícky príd. m. i prísl.

mučeň, -čňa muž. r. mučeník: len v spojení učeňmučeň o ťažkom živote učňa;
o ťažkostiach začiatkov

mučeník, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. človek umučený pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýr;

cirk. kresťan umučený pre vieru: stať sa m-om;
m-i popravení v koncentračných táboroch;
národný m., kresťanskí m-i
;

2. kto veľmi trpí, je prenasledovaný pre nejakú myšlienku, presvedčenie, kto veľmi trpí chorobou, bolesťami ap., trpiteľ: m. pravdy, m. vedy;

mučenica, -a, -níc, star. i mučeníčka, -y, -čok žen. r.;

mučenícky príd. m.: m-y smrť, m. život, m-a tvár;

mučeníctvo, -a stred.

1. smrť spojená s mučením pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýrstvo;

cirk. mučenícka smrť pre vieru;

2. veľké trápenie, utrpenie, mučenie: Aj inak ako na hranici možno mučeníctvo podstúpiť. (Hurb.)

mucha, -y, múch žen. r.

1. veľmi rozšírený dvojkrídly hmyz zdržujúci sa najmä blízko ľudských príbytkov;
zool. m. domová (Musca domestica);
m. tse-tse
žijúca v tropických krajoch, prenášajúca spavú nemoc;
roje múch;
m-y bzučia, štípu;
dotieravý ako m.;
slabý ako m.
veľmi;
je ticho, že by bolo počuť m-u preletieť úplne ticho;
ľudí ako múch veľa

ľudia padali, mreli ako m-y hromadne umierali;
ožil ako m. na jar začína byť čulý, živý;
neublíži ani m-e je to dobrý, mäkký človek;
zabiť dve m-y jednou ranou naraz odbaviť, urobiť dve veci;
to je mu toľko ako psovi m. veľmi málo;
toľko, čo by m. na krídle uniesla veľmi máli;
žart. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť;
hovor. žart. vie, od čoho muchy dochnú, kapú pozná účinné prostriedky;
ľudia idú, letia, chytajú sa na to ako m-y na med (na lep) páči sa to, má to dobrý odbyt;

2. v mn. č. hovor. vrtochy, rozmary: Má i on vlastenecké muchy. (Kuk.);

mušací i muší, -ia, -ie príd. m.: m-ie krídla;
m-ie vajíčka;
m. bzukot
;
šport. mušia váha najľahšia váha pri boxe;

mušisko, -a, -šísk stred. i žen. r. zvel.

muchačka, -y, -čiek žen. r. nár. huba pečiarka (Hviezd.)

muchár1, -a, mn. č. -e muž. r. malý hmyzožravý vták;
zool. m. malý (Muscicapa parvaparva)

muchár2, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. nár. sklená nádoba na chytanie múch

muchnice, -níc žen. r. mn. č. zool. čeľaď z radu dvojkrídleho hmyzu (Bibionidar)

mucholapka, -y, -piek žen. r.

1. úzky papierový lepkavý pás, ktorý sa obyč. zavesí, upravený na lapanie a hubenie múch;

2. druh exotickej mäsožravej rastliny;
bot. m. podivná (Dioneae muscipula)

muchotrávka, -y, -vok žen. r. druh jedovatej huby;
bot. m. červená (Amanita muscaria);
m. citrónová

muchovník, -a muž. r. druh ozdobného stromu;
bot. m. vajcovitý (Amelanchier ovalis)

čiar, -a, mn. č. -e muž. r. druh chrobáka živiaceho sa obilím, múkou;
zool. m. obyčajný (Fenebrio molitor)

mučiareň, -rne, -rní žen. r. miesto, miestnosť, kde mučili vyšetrovaných (najmä v stredoveku): stredoveká m.;
fašistické m-e
;

pren. miesto, miestnosť útrap, utrpenia: Ten dom je hotová mučiareň. (Kuk.)

mučiarsky príd. m. zried. : m-e nástroje (Vans.) používané pri mučení

mučidlo, -a -diel stred. nástroj na mučenie: byť, zomrieť na m-ách

mucín, -u muž. r. biol. koloidná látka vyskytujúca sa vo výlučkoch rôznych slizníc;

mucinózny príd. m.: m-a žľaza vylučujúca mucín

mučiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení

hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;

2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami;
kašeľ ho mučí;
pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí

učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;

opak. mučievať, -a, -ajú;

dok. zmučiť i umučiť

|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou

Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením

mučiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto mučí, týra, trápi niekoho: Oh, keby vedel. akým jej je mučiteľom! (Tim.);

mučiteľka, -y, -liek žen. r.

mučivý príd. m. spôsobujúci telesné al. duševné muky, utrpenie, trápenie: m. smäd, kašeľ, m. strach, sen, m-é myšlienky, m-á túžba, starosť, neistota;

mučivo prísl.;

mučivosť, -ti žen. r. mučivý pocit

čka p. múka

mucko, -a, mn. č. -ovia/-y muž. r. hypok. zajac

čnatieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa múčnatým: ovocie, kukurica múčnatie;

dok. zmúčnatieť

čnatka, -y, -tiek žen. r. druh cudzopasnej huby;
bot. m. stavikrvová (Erisyphe polygoni)

Naposledy hľadané výrazy

1. mu�� v Slovníku slov. jazyka