Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „mo��nos��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

moaré p. moiré

mobilárny príd. m. práv. zried. movitý, hnuteľný: m. majetok;
m-a exekúcia
spočívajúca v exekvovaní a predaji hnuteľností

mobilita, -y žen. r.

1. schopnosť hýbať, hýbať sa, pohyblivosť;
anat. m. kĺbov;

2. peňaž. schopnosť disponovať finančnými prostriedkami: m. sporiteľne

mobilizácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r.

1. uvedenie armády do vojnového stavu, nariadenie vojenskej pohotovosti: nariadiť, vyhlásiť m-iu, čiastočná, všeobecná m.;

2. príprava, zhromažďovanie síl, podnecovanie k nejakej činnosti: m. pracovných síl, hospodárska m.;

mobilizačný príd. m.: m. rozkaz, m-á akcia, výzva;

mobilizačne prísl. burcujúco, podnecujúco: pôsobiť m.;

mobilizačnosť, -ti žen. r.

mobilizátor, -a muž. r. kto mobilizuje, burcuje, podnecuje k nejakej činnosti;

mobilizátorka, -y, -riek žen. r.

mobilizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho, čo)

1. nariaďovať, nariadiť, uskutočňovať, uskutočniť vojenskú mobilizáciu: m. vojsko, armádu;

2. podnecovať, podnietiť nejakú činnosť, burcovať, zburcovať k nejakej činnosti: m. tvorivú iniciatívu ľudu;
m. ľud, mládež, m. všetky sily, m. do boja za niečo
;

3. robiť, urobiť pohyblivým, mobilným: anat. mobilizovanie kĺbu;

dok. k 1, 2 i zmobilizovať

mobilný príd. m. odb.

1. pohyblivý;
hnuteľný: lek. m. nádor;
m-é laboratórium
prenosné;
práv. m. majetok;

2. peňaž. ktorý možno ihneď použiť: m. kapitál;
m-á banka
schopná vyplácať vklady a poskytovať úver;

mobilne prísl.;

mobilnosť, -ti žen. r.

moč, -u muž. r. tekutina vylučovaná obličkami;

močový príd. m.: m. mechúr, m. ústroj;
m-á rúra
;
lek. m-é kamene, kamienky;
chem. kyselina m-á

moc1, -i žen. r.

1. možnosť, schopnosť niečo urobiť: to nie je v mojej m-i, v ľudskej m-i;
urobím všetko, čo je v mojej m-i, v ľudskej m-i;
nemal m-i to urobiť
;
hovor. to je v božej m-i neisté;
práv. dôkazná m. vlastnosť predmetu presvedčiť o jestvovaní skutočností o ňom uvádzaných;

2. ovládanie, vplyv, účinok: mať, nadobudnúť, stratiť m. nad niekým, nad niečím;
nemať m-i nad niekým, nad niečím;
mať čarovnú, zázračnú, neobmedzenú m.;
mať, držať niekoho, niečo v m-i;
dostať niekoho do svojej m-i, pod svoju m.;
vymykať sa spod m-i niekoho

je v jeho moci úplne pod jeho vplyvom;

3. vláda, nadvláda: politická, štátna m., m. ľudu;
svetská, cirkevná m.;
zápasiť o m.;
dostať sa k m-i;
byť, udržať sa pri m-i;
ujať sa, chopiť sa m-i;
prevziať, uchvátiť, uchopiť m. do svojich rúk;
postúpiť, odovzdať m. do rúk niekoho;
nevypustiť m. z ruky, z rúk;
zlomiť m. kapitalistov
;

4. sila, pôsobenie: m. prírody, m. zlata, peňazí, m. slova;
liečivá, tajomná, nadprirodzená, zázračná m.;
jeho m. je zlomená;
priťahovať neodolateľnou m-ou;
nieto tej m-i, ktorá by ma k tomu prinútila

živá m. ma odtiaľ nedostane nik;
zlá m., zlé m-i (v rozprávkach) škodlivé nadprirodzené bytosti;
vyššia m. nepredvídané okolnosti, náhoda;
silou-mocou nasilu, všetkými prostriedkami ap.;

5. právomoc, právo: zákonodarná, súdna, úradná, kráľovská, rodičovská m.;
z vlastnej m-i;
m-ou svojho úradu, z úradnej m-i;
nariadenie s m-ou zákona
;
práv. plná m. plnomocenstvo;

6. organizovaná vojenská sila: vojenská m., ozbrojená m., branná m.;

7. zastar. telesná sila: udrel, čo mal v moci (Dobš.) z celej sily;
Faust teda držal sa z celej moci (Záb.) z celej sily

moc2 prísl. hovor. veľa, mnoho: čo je moc, to je moc aj trpezlivosť má svoje hranice

močarina, -y, -rín žen. r. močiar, močarisko: Čľapla do plytkej močariny. (Tim.);

močarinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

močarisko, -a, -rísk stred. močiar, močarina: Močarisko, čo zostalo po potoku, zahádzali. (Laz.)

močaristý príd. m. pokrytý močarinami, močiarmi, močiarovitý: m. kraj, m. lúka

mocensko-politický príd. m. polit. týkajúci sa politickej moci

mocenský príd. m. vplyvný, rozhodujúci;
týkajúci sa moci: m-é postavenie, m-á pozícia;
m-á prevaha, m-é záujmy
;

mocensky prísl.

mocenstvo, -a, -tiev stred. chem. počet elektrických nábojov, ktoré ión nadobudol pri chemickej reakcii, valencia: m. prvkov

moch, -u muž. r. kraj. mach: Po mochu vlečie sa slimák. (Fr. Kráľ)

mochna, -y žen. r. novšie nátržník

močiar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. miesto trvale pokryté obyčajne plytkou stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;

močiarny príd. m.: m. kal;
bot. dub m.;
praslička m-a
;

močiarový príd. m. zried. : m. pach;

močiarik, -a muž. r. zdrob.

močiarka, -y, -rok žen. r.

1. druh vodnej rastliny;
bot. m. vodná (Batrachium fluitans);

2. druh mäkkýša;
zool. m. živorodá (Paladina vivipara)

močiarovitý príd. m. pokrytý močarinami, močiarmi, močaristý: m-á pôda

mocichtivý príd. m. žiadostivý moci, túžiaci po moci: m. človek, m-é plány;

mocichtivosť, -ti žen. r.

močidlo, -a, -diel stred.

1. miesto, kde sa močia konope a ľan;

2. močaristé miesto, močarina

mocipán, -a muž. r. pejor. ktomoc, vládu: feudálni, fašistickí m-i;

mocipánstvo, -a stred. moc, vláda (Gab.)

močiť1, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) vypúšťať, vylučovať moč z močovej rúry: m. krv;
chce sa mu m.
;

opak. močievať, -a, -ajú;

dok. vymočiť sa

močiť2, -í, -ia nedok. (čo) ponechávať na istý čas v tekutine, máčať: m. konope, ľan, bielizeň, kožu;
m. si nohy
;

opak. močievať, -a, -ajú;

dok. odmočiť

|| močiť sa byť ponorený, namočený v tekutine, máčať sa: Stál nad jamou, v ktorej sa močili kožky. (Krno);

opak. močievať sa;

dok. odmočiť sa

močka, -y, -čiek žen. r. zvyšok tabaku a slín vo fajke po vyfajčení: žuť m-u, páchnuť m-ou

iron. nestojí ani za fajku močky, stojí za fajku močky nič, málo;

močkový príd. m.: m. zápach (Gráf)

močkár, -a muž. r. pejor kto žuje močku;
kto veľa fajčí: zhnité zuby močkára (Tat.);

močkársky príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. mo��nos�� v Slovníku slov. jazyka