Význam slova „mnoho” v Slovníku slovenského jazyka

mnoho, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, veľa (op. málo): (veľmi) m. ľudí, m. roboty, peňazí, starostí;
m. čítať, spať, jesť;
m. záleží na niečom;
ten m. znesie alkoholu, urážok ap.;
m. podstúpil veľa trpel

● hovor. čo je m., to je m.;
to je už m.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru;
M. šťastia! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie;
to m. stojí je drahé, cenné;
to nestojí za m. nie je veľa hodno;
to ja na mňa m. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažká situácia;
to pre mňa m. znamená má veľkú dôležitosť;
hovor. nemá toho m. je chudobný;
hovor. nemá toho m. v hlave nie je múdry;
myslieť si m. o sebe byť pyšný;
narobiť m. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec;
mať m. reči veľa a zbytočne rozprávať;
expr. mnoho a mnoho;
mnoho, premnoho veľmi mnoho;
mnoho ráz mnohokrát, často;
kto mnoho haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi (prísl.);
v spojení stále viac a viac, ba čo viac vyjadruje stupňovanie

mnohobožstvo, -a stred. viera v mnohých bohov, polyteizmus

mnohobunkový i mnohobunečný príd. m. biol. pozostávajúci z viacerých, mnohých buniek, malticelulárny: m. organizmus

mnohociferný príd. m. majúci mnoho cifier, číslic: m-é čísla

mnohočlen, -a muž. r. mat. algebrický výraz pozostávajúci z viac členov, polynóm

mnohočlenný príd. m. majúci mnoho členov: m-á rodina s mnohými členmi;

mnohočlennosť, -ti žen. r.

mnohodetný príd. m. majúci mnoho detí: m-á matka, m-á rodina;

mnohodetnosť, -ti žen. r. zjav, že je mnoho detí v rodine

mnohodňový i mnohodenný príd. m. trvajúci mnoho dní, viacdenný: m-é oneskorenie

mnohofarebný príd. m. majúci mnoho farieb, rôznofarebný, pestrý: m. obraz, m-é ozdoby;

mnohofarebnosť, -ti žen. r.

mnohohlas, -u muž. r. hud. súčasné zaznievanie niekoľkých samostatných, rovnocenných hlasov, polyfónia;

mnohohlasový i mnohohlasý i mnohohlasný príd. m. obsahujúci mnoho hlasov: m. krik, hluk, hovor;
hud. m-á skladba, m. spev;

mnohohlasovosť i mnohohlasosť i mnohohlasnosť, -ti žen. r.

mnohohlavý príd. m.

1. majúci mnoho hláv: rozpráv. m. drak, m. bôžik;

2. bás. pozostávajúci z mnohých jednotlivcov, ľudí, početný: m. dav (Jil.)

mnohohran, -u/-a muž. r. geom. teleso majúce mnoho hrán

mnohohranný príd. m. majúci mnoho hrán: m. drahokam, m. kryštál

mnohojadrový i mnohojaderný príd. m. majúci viac jadier: biol. m-é bunky s dvoma i viac jadrami;
chem. m-é zlúčeniny ktorých molekuly sú zložené z niekoľkých jadier uhlíkových atómov

mnohojazyčný príd. m. v ktorom sa hovorí viacerými jazykmi, mnohorečový: m. štát, m. kolektív;

mnohojazyčnosť, -ti žen. r. jav, že sa v nejakom kolektíve, spoločenstve hovorí viacerými jazykmi

mnohoklasý i mnohoklasný príd. m. majúci mnoho klasov: m-á pšenica

mnohokoľajnosť, -ti žen. r. zried. nejednotnosť, roztrieštenosť: mnohokoľajnosť pri rozhodovaní o otázkach výstavby

mnohokrát čísl. nás.

1. veľa ráz, mnoho ráz: m. čítať, opakovať;

2. má význam príslovky často: m. sa vyskytne otázka

mnohokvetý príd. m. majúci mnoho kvetov: bot. fazuľa m-á;

pren. bohatý na krásu, rozmanitý, pestrý: náš bohatý a mnohokvetý život (Štítn.)

mnoholistý príd. m. zried. majúci mnoho listov: m. kvet (Fig.)

mnohoľudný príd. m. zried. obsahujúci, majúci mnoho ľudí, početný: m-á masa (Vaj.);

mnohoľudno prísl.: v dome hlučno, mnohoľudno (Vaj.) veľa ľudí

mnohomanželský príd.: bot. m-é rastliny tvoriace na tom istom jedinci mužské i ženské kvety

mnohomiestny príd.: mat. m-e číslo pozostávajúce z viacerých cifier

mnohomiliónový príd. m. skladajúci sa z viac miliónov, obsahujúci viac miliónov, veľmi početný: m. národ, m-á suma

mnohomluvný príd. m. zastar. veľa rozprávajúci, mnohovravný (Šolt.);

mnohomluvnosť, -ti žen. r.