Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „miesto” v Slovníku slovenského jazyka

miesto1, -a, miest stred.

1. plocha al. časť priestoru, na ktorej možno niečo umiestniť al. kde sa niečo deje: dobre viditeľné, od vetra chránené, označené m.;
obľúbené m. v hore, na brehu rieky;
m. nehody, pretekov, m. činu;
m. na dom, na včelín
pozemok;
stáť na m-e, nehýbať sa z m-a;
byť na m-e
pri cieli;
uložiť veci na m. kde patria;
šetriť m-om dobre využiť každú plochu

nemať m-a ani pokoja nikde neobstáť, byť nepokojný;
to je jeho slabé, chúlostivé, citlivé, boľavé m. v tej veci je slabý, chúlostivý, citlivý;
venoval m. niečomu zaoberať sa tým;

2. presne vymedzený priestor, ktorý môže niekto zaujať, obyč. sedadlo, skupina sedadiel: mať stále m. v divadle;
predstavenie vypredané do posledného m-a;
lístok na prvé, druhé m.;
m. na sedenie, na státie;
zaujať m.
sadnúť si

nájsť si všade m. vedieť sa vhodne začleniť do prostredia;
dávať, klásť niečo na prvé m. najviac zdôrazňovať;
hovor. ofúkať niekomu m. (na ktoré si má sadnúť) prijať ho s veľkou, nadmernou pozornosťou;
ty tu nemáš m-a, pre teba tu niet m-a nepatríš sem;

3. osada, mesto, štát ako dejisko nejakej udalosti: m. narodenia, m. pobytu;
výletné, kúpeľné m.
;

4. časť nejakého celku, na ktorú sa upozorňuje: dôležité m. v liste, závažné m. v článku;
interpolované m.;
chybné m.
(napr. na látke, v knihe);

5. postavenie, zamestnanie, funkcia, umiestnenie: vedúce, zodpovedné, podradné m.;
systemizované m.;
učiteľské m., m. v administratíve
;
pren. hovor. teplé m. o zaistenom postavení;
nájsť niekomu m.;
prijať m.
(napr. účtovníka);
odstúpiť zo svojho m-a al. niekomu svoje m.;
mat. desatinné m. umiestenie čísla vpravo od desatinnej čiarky

niečo je, nie je na m-e je, nie je odôvodnené, opodstatnené;
byť na pravom mieste dobre zastávať zverené úlohy;
to je chlap na m-e a) silný, zdravý, schopný človek;
b) o čestnom, charakternom človekovi;

6. mn. č. obyč. v úrad, inštitúcia: kompetentné, úradné m-a;
vysoké, štátne m-a
;

miestečko, -a, -čiek, zried. i miestko, -a, -tok stred. zdrob. expr.

nájsť si, mať teplé miestečko dobré, výhodné zamestnanie

miesto2

I. spoj.

1. vyjadruje náhraduočakávanej okolnosti inou okolnosťou, v ktorej sa dej uskutoční: Miesto do Ameriky pôjdeme my zajtra pozrieť pod Kopičiu hlavu. (Kuk.)

2. v spojovacích výrazoch miesto aby;
miesto toho, aby;
miesto toho, že by
vyjadruje náhradu deja vysloveného hlavnou vetou dejom vysloveným vedľajšou vetou: Miesto aby sa tešili, žičili — závidia ti každú tú handričku. (Kuk.) Či by sa tebe páčilo, keby ti nevesta ráno, miesto toho, aby šla na trávu, zastala pred zrkadlo hlavu naprávať? (Tim.) Vidíš, vidíš — špatne si sa mu odslúžila za ten cukrík, čo tebe doniesol miesto toho, že by ho sám bol zjedol. (Šolt.)

II. predl. s 2. p. výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, namiesto: Choď ty miesto otca! (Vaj.)

miestodržiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zástupca, námestník panovníka v závislých krajinách: kráľovský, ríšsky m.;

miestodržiteľský príd. m.: m. palác;
m-á rada
poradný sbor miestodržiteľa;

miestodržiteľstvo, -a stred. miestodržiteľský úrad, jeho budova

miestokráľ, -a muž. r. zástupca kráľa;

miestokráľovský príd. m.: m. výnos

miestopis, -u muž. r. opis sídlisk, miest a osád, náuka o tomto opise, topografia;

miestopisný príd. m.: m. materiál, m-é značky;
geogr. m-á mapa zachycujúca hlavne rozloženie a veľkosť miest

miestopisec, -sca muž. r. kto sa odborne zaoberá miestopisom

miestopredseda, -u muž. r. zastar. námestník predsedu, podpredseda

miestoprísažný príd. m. práv. zastupujúci prísahu, vykonávaný miesto prísahy: m-é vyhlásenie

miestostarosta, -u muž. r. zastar. námestník starostu, podstarosta

Naposledy hľadané výrazy

1. miesto v Slovníku slov. jazyka