Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „mier” v Slovníku slovenského jazyka

mier, -u, 6. p. -i muž. r.

1. stav bez vojny, bez bojov, pokoj zbraní;
pokoj: svetové hnutie obrancov m-u;
boj za (svetový) m.;
pásmo m-u, krajiny m-u, tábor m-u
mierumilovné štáty na čele so Sovietskym sväzom;
žiť v m-i bez vojny;
pren. žiť s niekým v m-i dobre spolunažívať;
ponúkať niekomu m. a priateľstvo priateľské spolužitie;

2. dohoda o skončení bojov, vojny, nepriateľstva: žiadať, uzavrieť m.;
kompromisný m., separátny m.
;
hist. Versailleský m., Satmársky m.;

3. ticho, pokojný výzor, duševná vyrovnáňanosť: m. jarného rána, m. čela (Sládk.), duševný m.;

mierový1 príd. m.: svetové m-é hnutie, m-é časy, m-é budovanie, m-é zmluvy, rokovania, m-é podmienky;
m-á výroba
(op. vojnová) pre potreby mierového budovania

miera, -y, 6. p. -e, mn. č. 2. p. mier žen. r.

1. nástroj na určovanie rozmerov, na meranie: m. na drevo;

2. jednotka merania: dĺžková, plošná, priestorová m., pozemková m.;
duté m-y
;
metr. veršová m. metrum;

3. rozmery, veľkosť udaná v ustálených mierových jednotkách: šaty na m-u šité podľa telesných rozmerov;
krajč. brať m-u zisťovať na ľudskom tele rozmery potrebné pre strih;

4. zastar. nádoba veľkosti asi 65 litrov na meranie sypkých hmôt;

pren. množstvo, ktoré táto nádoba obsiahne: m. pšenice, hrachu;

5. zastar. plošná miera v rozsahu asi dve desatiny hektára, merica: dve m-y poľa;

6. (primerané) množstvo, rozsah niečoho: plná, obmedzená, nepatrná, rozhodujúca m.;
v plnej m-e
celkom, úplne;
v akej m-e, do akej m-y do akého stupňa, nakoľko;
mať do istej m-y pravdu v istom zmysle, čiastočne;
peňaž. úroková m. výška úroku;
mat. najvyššia spoločná m. najväčšie číslo obsiahnuté bez zvyšku v niekoľkých číslach;
ekon. m. nadhodnoty pomer nadhodnoty k premenlivému kapitálu

mať dobrú, slabú m-u dobre, zle merať;
miera je dovŕšená koniec zhovievavosti, trpezlivosti;
pracovať s m-ou neprepínať;
prekročiť m-u prepínať;
bez m-u nemierne;
vyše m-y nadbytočne;
vojak pod m-u nedosahujúci výškový priemer;
vyjsť z m-y neovládať sa;

7. meradlo, prostriedok hodnotenia, kritérium: merať podľa rovnakej (jednej) m-y, rovnakou m-ou hodnotiť podľa rovnakých kritérií;

mierový2 príd. m. k 1-3

mier, -a muž. r. kto pri väčšej strelnej zbrani má za úlohu mieriť, cieliť: m. pri dele

mieridlo, -a, -diel stred. zariadenie na puške, pomocou ktorého sa mieri

mier1, -i, -ia nedok.

1. (čím na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) zameriavať zbraň tak, aby výstrel z nej smeroval k vytýčenému cieľu, cieliť: poľovník, vojak mieri;
n. puškou na srnca, m. do cieľa
;

2. ísť určitým smerom, smerovať niekam: m. zo školy rovno domov, m. lyžicou rovno do úst;
kritika mieri na zlé výsledky práce
zameriava sa;
m. na niečo v reči, rečami narážať;

dok. namieriť i zamieriť

mier2, -i, -ia nedok. zried. (koho s kým) zmierovať, zbližovať: A pekná pieseň šumnej materi mladuškú dušu len s krásou mieri. (Sládk.)

mierka, -y, -rok žen. r.

1. menší nástroj na meranie, miera: kontrolná m.;

2. dutá miera rozličného obsahu (napr. na menšie množstvo strukovín, obilia al. na liehoviny): m. na hrach;

pren. množstvo, ktoré sa zmestí do mierky: m. jačmeňa, m. rumu, m. vína;

3. geod. pomer skutočnej vzdialenosti k zmenšenej vzdialenosti na mape;
grafické vyznačenie tohto pomeru

mierniť, -i, -ia nedok.

1. (čo) oslabovať, umenšovať, robiť znesiteľnejším, zmierňovať: V izbe zostalo šero, miernené len svetlom lámp zvonku. (Jégé);
studený obklad mierni horúčku;
m. núdzu podporou;
m. rýchle kroky
spomaľovať;

2. (koho v čom) pobádať, viesť k miernejšiemu počínaniu, tíšiť, chlácholiť, umierňovať: Ako bdel nad jeho zdravím, v robote ho miernil. (Kuk.);
m. niekoho v prchkosti;

dok. k 1 zmierniť, k 2 umierniť

|| mierniť sa

1. stávať sa slabším, menším, znesiteľnejším, zmierňovať sa: bolesť sa mierni spánkom;

2. (v čom al. bezpredm.) počínať si s mierou, s rozvahou, ovládať sa: m. sa v rečiach, v rozhorčení;
O, mierni sa, dobrý môj pane!
(Hviezd.);

dok. k 1 zmierniť sa, k 2 umierniť sa

mierny1 príd. m.

1. nepresahujúci strednú mieru: m-a rýchlosť, teplota, m. poplatok, m-e ceny;
m. hlas
pokojný;
m. človek rozvážny v počínaní;
geogr. m-e pásmo na severnej i južnej pologuli oblasť medzi obratníkom a polárnym kruhom;
m-e podnebie (op. drsné) v ktorom niet veľkých výkyvov v teplote;
práv. m. trest;

2. slabý, sotva citeľný (op. silný): m. vetrík, oheň, m-e zvýšenie teploty, m. svah, pahorok pomaly sa zvažujúci (op. strmý);

3. (v čom) striedmy: m. v jedení, v pití;

mierne prísl.

1. s mierou, s rozvahou, rozvážne: m. zaobchádzať s niekým, m. trestať;
Svatnay vyjadroval sa vždy mierne, s rezervou.
(Vaj.)

2. slabo, trochu, sotva badateľne: m. opuchnutý, m. naklonený;
je to m. povedané zbabelosť
;

miernosť, -ti žen. r.

1. mierny spôsob, správna miera: Zachovávajte i v zábavách miernosť! (Kuk.);
m. požiadaviek (op. prehnanosť);

2. striedmosť, striezlivosť: spolky m-i

mierny2 príd. m. zried. dobre mieriaci: m-a ruka (Ráz.)

mierový1 p. mier

mierový2 p. miera

mierumilovný príd. m. zachovávajúci mier, pracujúci za mier, snažiaci sa o mier, znášanlivý: m-é štáty, národy, m-í ľudia;

mierumilovne prísl.;

mierumilovnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. mier v Slovníku slov. jazyka