meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.;
ostrý ako m.;
pren. skrížiť m-e začať bojovať;
hist. právo m-a za feud. privilégium miest stínať odsúdencov
● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou);
vymrieť po m-i muž. potomkami;
bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;
mecén -a m. kniž. mecenáš;
mecenáš -a m. podporovateľ, priaznivec (umenia, vedy ap.): bohatý m., mať m-a;
mecenáška -y -šok ž.;
mecenášsky príd. i prísl.;
mecenášstvo -a s. podporovanie umenia al. vedy
mecénka -y -nok ž.
mechanička -y -čiek ž.
mechanickosť -i ž.
mechanický príd.
1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku: m-á energia;
m-é podráždenie
2. vykonávaný mechanizmom al. založený na mechanizme; strojový: m-é obrábanie;
m-á hračka
3. neuvedomený, zmechanizovaný, automatický: m. pohyb;
mechanicky prísl.;
mechanika -y ž.
1. odbor fyziky skúmajúci zákony pohybu a rovnováhy telies v priestore a čase: klasická, kvantová m.
2. mechanizmus: m. hodín
3. jemná, presná m. výr. presných fyz. prístrojov;
mechanizácia -ie ž. mechanizovanie ručnej práce: m. poľnohospodárstva;
mechanizačný príd.: m-é prostriedky
mechanizátor -a m. kto sa stará o poľnohosp. mechanizmy: strediskový m.;
mechanizátorský príd.
mechanizmus -mu m.
1. sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou: prevodový m., m. hodín;
m. svalov
2. obyč. mn. mechanizmy stroje: stavebné, postrekové m-y, m-y z technických služieb
3. sústava ustálených úkonov, zmechanizovaný postup: m. reči, remeselný m.
4. kniž. publ. súhrn postupov, zákonov, kt. pomáhajú úspešnému chodu niečoho: trhový m.;
ústavné m-y
mechanizovať nedok. i dok.
1. nahrádzať, nahradiť ručnú prácu strojovou; zavádzať, zaviesť do výr. stroje: m-ná vŕtačka;
m. výrobu
2. (u)robiť mechanickým (význ. 3), automatizovať: m. prácu, pohyby
mechúrik -a m. zdrob.
mechúrový príd.;
mečový príd.;