Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „man��elstvo” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

man, -a, mn. č. -ovia muž. r. hist. osoba, ktorej dal panovník do držby majetok, vazal;

manský príd. m.;

manstvo, -a stred. stav vazala, vazalstvo;

pren. obyč. pejor. podriadenosť, závislosť, otroctvo, poddanstvo: návrat z poddanstva či hoci z manstva (Hviezd.)

manažér (star. pís. i manager), -a muž. r. v kapitalistických krajinách vedúci finančných vecí nejakého športovca, umelca a pod.;

manažérsky príd. m.;

manažérstvo, -a stred. povolanie manažéra, obchodovanie so športovými schopnosťami al. s umením iného

manchester [vysl. menčester], -tru, 6. p. -tri muž. r. pruhovaná bavlnená vlasová tkanina: hladký, potlačený m.;

manchestrový príd. m.: m-é nohavice

mancipácia, -ie žen. r. práv. obradný prevod vlastníctva v starorímskom práve;

mancipačný príd. m.

mandant, -a muž. r. práv. kto niekomu dáva príkaz al. plnú moc, splnomocňovateľ, príkazca, poverovateľ;

mandantka, -y, -tiek žen. r.

mandarín1, -a muž. r. titul vysokého činského štátneho úradníka za feudalizmu;
pren. krajina m-ov o feudálnej Čine;

mandarínsky príd. m.: m-a rodina;

mandarínstvo, -a stred. hodnosť mandarína

mandarín2, -u muž. r.

1. záhr. druh dyne;

2. text. druh tkaniny;

mandarínový príd. m.

mandarínka, -y, -nok žen. r. druh menšieho veľmi sladkého pomaranča s tenkou kôrou;

mandarínkový príd. m.: m. olej z kôrok mandarínky

mandát, -u muž. r.

1. hist. práv. úradný príkaz, výnos, splnomocnenie, poverenie: kráľovský m.;

2. funkcia al. poverenie volených zástupcov ľudu, napr. poslancov al. senátorov: poslanecký m.;
zbaviť niekoho m-u, vzdať sa m-u;
dostať m.
;

3. polit. poručníctvo veľmoci nad nejakým územím: býv. francúzsky m. v Sýrii;

mandátny príd. m. k 1, 3 : m-e územie;
práv. m-e konanie skrátené trestné konanie bez vypočutia obžalovaného;

mandátový príd. m. k 2 : m-á komisia preverujúca platnosť zvolených zástupcov

mandatár, -a muž. r. práv. kto dostáva príkaz, splnomocnenie, mandát;
príkazník, splnomocnene, poverenec;

mandatársky príd. m.: m-e štáty majúce poručníctvo nad mandátnym územím

mandátka, -y, -tok žen. r. slang. poverovacia listina, mandát

mandátor, -a muž. r. práv. kto dáva príkaz, splnomocnenie;
zmocňovateľ, poverovateľ

mandeľ, -a, mn. č. -le muž. r. stará miera pre počet 15 kusov (napr. snopov): ražné m-e

mandelík, -a, mn. č. -y muž. r. nár. vták krakľa (Jil.)

mandelinka, -y, -niek žen. r. pásavka

mandibula, -y, -búl žen. r. anat. dolná čeľusť, sánka;

mandibulárny príd. m.

mandľa, -le, -lí žen. r.

1. cudzokrajný strom mandľovník;
bot. m. obyčajná (Prumus amygdalus);
ovoc. horká m. podpník pod slivky;

2. jedlé jadro plodu mandľovníka: celé, lúpané m-e;
obch. horké, sladké, slané m-e;

3. geol. výplň dutín vo vyvretých horninách sekundárnymi nerastmi;

4. mn. č. anat. obyč. v mandle žľazovitý ústroj na prechode dutiny ústnej a hltana al. dutiny nosnej: zápal m-í;
hltanová, nosná m.
;

mandľový príd. m.: m. olej, m-á torta z mandlí;
m-é oči podlhovasté;
geol. m-á dutina vo vyvretých horninách;
ovoc. m-á marhuľa druh marhule;

mandlička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. k 1, 2, 4

mandľoň, -ne žen. r. ovoc. strom mandľovník;

mandľoňový príd. m.

mandľovec, -vca muž. r. geol. vyvretá hornina s mnohými dutinami po uniknutých plynoch;

mandľovcový príd. m.

mandľovitý príd. m. mandli podobný, s mandľou príbuzný: ovoc. m-á neskorá marhuľa

mandľovník, -a muž. r. strom mandľa obyčajná;

mandľovníkový príd. m.

mandľový p. mandľa

mandolína, -y, -lín žen. r. menší hudobný nástroj so štyrmi kovovými dvojstrunami, na ktoré sa brnká platničkou z rohoviny;

mandolínový príd. m.

mandraga, -y žen. r. nár. mandragora;
pren. m. nepodarená (Jégé) nadávka

mandragora, -y, -gor žen. r.

1. bot. cudzokrajná liečivá rastlina (Mandragora officinarum);
jej koreň, podobný scvrknutej človečej postave, pokladali v stredoveku za čarodejný;

2. expr. prezývka neposedného človeka: Paľko Budínsky — mandragora smelá. (J. Kráľ)

mandril, -a, mn. č. -y muž. r. zool. paviánom príbuzný druh opíc (Cynocephalus maimon)

Naposledy hľadané výrazy

1. man��elstvo v Slovníku slov. jazyka