Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „maj��ci” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

máj1, -a muž. r. piaty mesiac v roku: studený máj, v stodole raj (prísl.);
krásna ako hora v m-i (Vaj.);
Prvý m. prvý deň mesiaca mája, slávený ako Sviatok práce;
pren. revolučné m-e oslavy 1. mája;
pren. bás. m. života mladosť;

májový príd. m.: m. dážď, m-á bryndza;
m-é dieťa
v máji narodené;
ovoc. m-á višňa, čerešňa raná sorta

máj2, -a muž. r.

1. vysoký okresaný smrek al. jedľa s pestro vyzdobeným vrcholcom, ktorý pred prvým májom stavajú dedinskí mládenci dievkam: stavať (zried. i sadiť) máje;
Ezech sadí milej sedliačke máje.
(Vaj.)

2. vyzdobený stromček, ktorý murári al. tesári stavajú pri dokončení stavby;

3. vŕbová vetvička ozdobená farebnými výduškami vajec, nosená v niektorých krajoch na Kvetnú nedeľu;
chodiť s m-om;

májik, -a muž. r. zdrob. expr. (Urbk.)

maják, -a muž. r. vežovitá stavba umiestená blízko nebezpečných miest v mori, aby v noci svetlom udávala lodiam smer plavby;
svetelný stožiar ukazujúci lietadlám smer letu: oči jej svietia ako dva majáky (Vaj.) o krásnych žiarivých očiach;
pren. m-y ľudstva o vynikajúcich ľuďoch;

majákový príd. m.: m-á veža, m. stožiar

majáles, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. jarná, pôvodne májová tanečná zábava v prírode: študentský m.;

majálesový príd. m.

majec, -jca muž. r. zastar. ozdobná spona, retiazka na mentieke: lesklý, strieborný m.

majer, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r.

1. veľké hospodárstvo, kedysi patriace statkárovi (obyč. na odľahlejšom mieste od osady), veľkostatok;
dnes samostatná hospodárska jednotka štátneho majetku: pracovať na m-i;

2. obytné budovy pre poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na veľkostatku;

majerček i majerík, -a muž. r. zdrob. expr.

majerák, -a, mn. č. -ci muž. r. nár. majerník (Ráz.)

majerec, -rca muž. r. zried. menší majer (Hor.)

majerník, -a, mn. č. -ci muž. r. zastar. človek bývajúci a pracujúci na majeri;

majerníčka, -y, -čok žen. r. robotíčka na majeri

majestát, -u muž. r.

1. arch. hodnosť a titul panovníka;
veličenstvo: jeho cisársky, kráľovský m.;
urážka jeho m-u
;
pren. rodičovský m. dôstojnosť, hodnosť

iron. urazený m. o človeku, ktorý sa nevie povzniesť nad urážku;
iron. niečo je (hlboko) pod jeho m. nevyhovuje mu to pre jeho prílišnú povýšenosť;

2. hist. listina, výnos panovníka, ktorým sa udeľovali nejaké privilégia: Rudolfov m. Rudolfa II.;

3. veleba, velebnosť, vznešenosť, vznešená veľkosť: m. letného rána, prírodný m. hôr;
m. smrti;
m. umenia
(Vaj.)

majestátny príd. m.

1. vznešený, velebný: m. pokoj, m-e ticho, m. výraz tváre;

2. impozantný, pôsobiaci svojou mohutnosťou: človek m-ej postavy, m-e stavby;

majestátne prísl.: m. kráčať, m. sa vznášať;

majestátnosť, -ti žen. r.

majetkovoprávny (nespráv. majetkoprávny) príd. m. práv. týkajúci sa majetkového práva: m. pomer manželov, m-e spony, nároky;

majetkovoprávne prísl.

majetkový p. majetok

majetník, -a, mn. č. -ci muž. r. zastar. vlastník, majiteľ: Človek tento bol majetníkom najširších nív. (Vaj.);

majetnica, -e, -níc žen. r. (Vaj.);

majetnícky príd. m.: m. pocit (Karv.) z vlastnenia niečoho;

majetníctvo, -a stred. práv. zastar. majetková príslušnosť v niečom: právo majetníctva (Kal.)

majetný príd. m. vlastniaci väčší majetok, bohatý, zámožný: m. gazda, remeselník;
m-é triedy, vrstvy obyvateľstva;
m-é rodiny
;

majetnosť, -ti žen. r.

1. zámožnosť;

2. zastar. majetok;
vlastníctvo (Hurb., Kal.)

majetok, -tku muž. r.

1. súhrn všetkého hmotného, čo patrí nejakej osobe (fyzickej al. právnickej), imanie;
bohatstvo: súkromný, osobný, rodinný, verejný, družstevný, národný m.;
zdedený m.;
súpis, prevod, konfiškácia, vyvlastnenie m-u;
nahonobiť si m., premárniť m.;
poručiť svoj m. niekomu;
škoda na m-u
;
práv. hnuteľný, nehnuteľný m.;
dávka z m-u
;
práv. zastar. potrestať na m-u;
ekon. investičný, kmeňový, spotrebovateľný, obežný, opotrebovateľný, nespotrebovateľný čiže večný m.;

2. pôdohospodárstvo, hospodárstvo: štátne m-y;
pašienkové, lesné m-y
;
zastar. kuriálne, urbariálne m-y;

3. vlastníctvo: výrobné prostriedky sa stávajú m-om všetkých;
duchovný m. národa;
prejsť, dostať sa do m-u niekoho;
urobiť niečo m-om niekoho
;

majetkový príd. m.: m-é pomery;
práv. m-é práva;

majetkove prísl. vzhľadom na majetok: Garvič bol majetkove úplne samostatný. (Jégé);

majetoček, -čka/-čku muž. r. zdrob. expr.

májik p. máj2

majiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo vlastní, vlastník niečoho: m. výrobných prostriedkov;
m. domu, pozemku, včiel, m. vodičského listu
;
hovor. zmeniť m-a, nájsť nového m-a prejsť do vlastníctva iného, stať sa majetkom iného;
vec nemá m-a nepatrí nikomu;
fin. zastar. akcie, zmenky, papiere na m-a ktorých majiteľom nie je určitá osoba, ale ich držiteľ;

majiteľka, -y, -liek žen. r.;

majiteľský príd. m.: m-é právo;

majiteľstvo, -a stred. vlastníctvo, vlastnenie

májka, -y, -jok žen. r. zool. druh letného lúčneho hmyzu (Meloë)

majna, -y, -jen žen. r. (angl.) slang baňa (v Amerike);

majnový príd. m.

majner, -a muž. r. (angl.) slang. robotník v amerických baniach, majnách

majolika, -y, -lík žen. r. druh jemne maľovanej keramiky, fajansa: slovenská, talianska m.;

majolikový príd. m.: m-á misa;
m-é výrobky, m-é kachličky;
m-á továreň
na majoliku

majolikár, -a muž. r. výrobca majoliky

majonéza, -y, -néz žen. r. hustá studená omáčka pikantnej chuti z vaječných žĺtkov, oleja, citróna a rozličných korenín;

majonézový príd. m.: m. šalát s majonézou

major, -a muž. r. voj. vyšší vojenský dôstojník (stupeň po kapitánovi): m. zdravotnej služby, m. letectva;
m. pechoty
;

majorka, -y, -riek žen. r.

1. žena s vojenskou hodnosťou majora;

2. hovor. manželka majora;

majorský príd. m.: m-é výložky;

majorstvo, -a stred. hodnosť majora

majorán, -u muž. r. voňavá rastlina poskytujúca zo sušeného lístia a vetvičiek koreninu toho istého mena, používanú v kuchárstve a údenárstve;
bot. m. záhradný (Majorana hortensis);
obch. stonkový m. celé usušené vetvičky;

majoránový príd. m.;

majoránok, -nku muž. r. hovor. majorán;

majoránik, -a muž. r. zdrob. expr. majorán;

majoránkový príd.: obch. m-é plevy sušené a drvené majoránové lístie

Naposledy hľadané výrazy

1. maj��ci v Slovníku slov. jazyka