Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ma��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

ma 2. a 4. p. zám. ja

mača, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čiat/-čeniec stred. mláďa mačky: slepé m., ihravé m.;
byť ospanlivý ako m.
veľmi;

pren. expr. o chúlostivom al. prítulnom dieťati i o žene;

hovor. posmeš. o slabých al. nevyvinutých zvieratách;

mačiatko, -a, -tok stred. zdrob. expr. : jesť ako m. málo

mačací p. mačka

čací, -ia, -ie príd. m. určený, upotrebovaný na máčanie: tech. m-ie stroje

mačacina, -y žen. r.

1. mačacie mäso;

2. zápach po mačke: páchnuť m-ou;

3. expr. disharmonická hudba, škrekot, vreskot, hurhaj: m. rozladených nástrojov (Vaj.);

4. zastar. nevoľnosť po nadmernom pití liehovín, opica: (Drevanský) zastonal pod ťarchou telesnej i mravnej mačaciny. (Vaj.)

čačka, -y, -čiek žen. r. hovor. máčací stroj

macarát, -a, mn. č. -y muž. r. zool. druh jaskynného mloka (Protetus)

macať, -ia, -ajú nedok. expr.

1. (koho, čo) ohmatávať: Čo ma maciate ako kuru? — hnevá sa mládenček. (Heč.)

2. (po čom i bezpredm.) hmataním niečo hľadať (obyč. potme al. poslepiačky), čiahať po niečom: m. po kľučke, m. (rukami) okolo seba, pred sebou, m. v slame, v snehu;

dok. k 1 omacať;

k 2 namacať (koho, čo)

|| macať sa (po čom) , macať si (čo) ohmatávať sa, ohmatávať si niektorú časť tela: m. sa po kolene, m. si udretý lakeť;

dok. omacať sa

čať, -a, -ajú nedok.

1. (čo v čom, do čoho) ponárať do tekutiny: m. pero do kalamára, m. si chlieb do kávy, m. si ruky, nohy vo vode, m. bielizeň pred praním;
máčanie ľanu
;
kuch. máčaná žemľa kusy žemle presiaknuté nejakou tekutinou;

2. kuch. (čo v čom, do čoho) vkladať niečo do riedkej al. sypkej hmoty na obalenie: m. rezne v múke, v strúhanke;
máčané pečivo
obyč. oblievané čokoládou;

3. (čo čím) robiť niečo mokrým, vlhkým, navlhčovať, obyč. len na povrchu: m. ranu vlhkou šatôčkou, m. si oči kamilkami;
slzy máčajú líca;
slzami máčaný vyžobraný chlebík
oplakaný;
máčanie zrna, semien, osiva morenie;

opak. máčavať, -á, -ajú;

dok. k 1, 2 namočiť, omočiť;

dok. k 3 zmáčať

|| máčať sa vlhčiť sa;
máchať sa

expr. m. sa v krvi a) byť zaliaty krvou, byť silno zakrvavený;
b) byť pôvodcom veľkého krviprelievania

macchia [vysl. makia], -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. bot. stredomorský krovinatý porast z vavrínov, mýrt, rozmarínov a i.

macedónčina, -y žen. r. macedónsky jazyk

Macedónia (zastar. i Makedónia), -ie žen. r. i Macedónsko, -a stred. územie na severozápadnom pobreží Egejského mora;
časť tohto územia ako jedna z republík dnešnej Juhoslávie;

Macedónec, -nca muž. r. obyvateľ Macedónie;

Macedónka, -y, -nok žen. r.;

macedónsky príd. m. i prísl. : m. dialekt

macerácia, -ie žen. r.

1. biol. máčanie, vylúhovanie rastlinných al. živočíšnych tkanív: m. drog, m. pokožky;

2. hovor. dráždenie, trápenie (fyzické);

maceračný príd. m. k 1 : m. stroj na macerovanie

macerovať, -uje, -ujú

1. nedok. i dok. biol. (čo) vykonávať, vykonať maceráciu, nechať preniknúť tekutinou: lek. macerovaný plod mŕtvy, rozkladajúci sa v tele matky;

2. nedok. hovor. (koho) trápiť, biť, tĺcť;

dok. k 2 zmacerovať

maces, -u, mn. č. obyč. v macesy muž. r. druh pečiva z bieleho nekysnutého cesta;
židovský rituálny veľkonočný chlieb

mach1, -u muž. r. drobná rastlina vyskytujúca sa na tienistých vlhkých miestach: hustý, mäkký m.;
obkladať m-om
(napr. hroby) machovým porastom;
bot. machy trieda machorastov (Musci)

zarásť m-om zostarnúť;
upadnúť do zabudnutia;
obrásť, obrastať m-om a) stratiť, strácať zmysel pre pokrok;
b) (o veci , jave) upadať, upadnúť do zabudnutia;
mach nikdy neprerastie bor, mach nikdy neprerastie trávu (Kuk.) všetko má svoju mieru;

machový príd. m.: m. porast;
bot. m-á flóra;

mašný príd. m. bás. pren. skýval m-ou bradou (Hviezd.) zarastenou

mach2, -u muž. r. šport. rozmachnutie, seknutie do vzduchu, do prázdna pri šerme

chať, -a, -ajú nedok.

1. (čím) prudko pohybovať zhora nadol alebo sem-tam, mávať, kývať: m. rukami, šatôčkou, klobúkom, valaškou, m. veslami, m. krídlami;

2. nár. (čo) plákať: Na druhej strane potoka máchala Zuzka bielizeň. (Zgur.);

opak. máchavať, -a, -ajú;

dok. k 1 máchnuť

|| máchať sa expr. pľačkať sa: m. sa vo vode

chavý príd. m. podobný máchaniu, ako pri máchaní: m-é pohyby

macheľ p. machle

macher, -a/-chra muž. r. hovor. expr. šikovný, zručný človek;
dobrý odborník, znalec: veľký m., dobrý m., slabý m., m. v daňových veciach;
starý m.
človek s dlhoročnou praxou, naslovovzatý odborník

machiavelizmus [vysl. makiavel-], -mu muž. r. zried. i machiavelistika, -y žen. r. polit. (podľa tal. politika Machiavelliho) politická metóda vyznačujúca sa ľstivosťou, úskočnosťou, bezohľadným násilím;

machiavelista, -u muž. r. stúpenec machiavelizmu;

machiavelistický príd. m.: m-á politika;

machiavelisticky prísl.

machinácie, -ií, -iám, -iách, zried. i machinácia, -ie žen. r. pejor. podvodné, nečestné konanie, špekulácia, machle: politické m-ie;
m-ie s valutami, pri dodávkach tovaru;
zapliesť sa do m-ií;
robiť m-ie;
dopustiť sa m-ií

machizmus, -mu muž. r. (podľa Ernesta Macha) idealistický smer vo filozofii a v teoretickej fyzike z konca XIX. stor.;
empiriokriticizmus;

machista, -u muž. r. stúpenec machizmu;

machistický príd. m.

machľanica, -e, -níc žen. r. expr. zried. machle: m. pri regrutačke (Vaj.)

machle, -ľov, zried. i macheľ, -chľa muž. r. hovor. pejor. podvodné, nečestné konanie, machinácie: finančné, politické m-e;
robiť m-e;
odhaliť m-e zradcov

machliar, -a muž. r. hovor. pejor. človek robiaci machle;
intrigán, záškodník;

machliarsky príd. m.

machliť, -í, -ia, rozk. -i nedok. hovor. expr. (čo i bezpredm.) zle maľovať, rozmazávať;
rozmazano písať: Jurko do polnoci čosi píše, machlí. (Heč.);

dok. namachliť

Naposledy hľadané výrazy

1. ma�� v Slovníku slov. jazyka