Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „mať” v Slovníku slovenského jazyka

mať2, má, majú nedok.

I. používa sa v plnom význame

1. (čo i bezpredm.) byť vlastníkom, majiteľom niečoho, vlastniť, právne ovládať: mať majetok, dom, pole, peniaze, mať veľa kníh;
nemá (ani) groša
je bez peňazí;
Človek dá, dokiaľ má. (Al.) Kujon, ktoviac, ako má. (prísl.) Kto má sadlo, tomu snadno (prísl.) bohatý si všade ľahko poradí.

2. (čo) držať v osobnom vlastníctve, v držbe, vlastniť na určitý čas, prechovávať, disponovať niečím: mať byt, mať niečo v zásobe, mať niečo v árende, v prenájme;
mať ryby na predaj
;
obch. mať niečo (tovar) na sklade;
práv. mať v majetku niečo;
Nemáte niečo zajesť?
(Švant.)

3. zried. (čo na čo, čo za čo) používať: Vytiahne z obloka zrkadielko, ktoré má otec na holenie. (Ráz.) Teraz Beckov vrany majú za sídlo. (Ráz.-Mart.)

4. (čo, koho) držať, nosiť, prechovávať niekde: mať niečo, niekoho v ruke, na chrbte, v náručí;
mať šaty v skrini, mať víno vo fľaši;
mať ruky vo vrecku;
Má kartu od muža v hrsti.
(Tim.) Jeden z nichmeč pri boku. (Jégé) Hrušky, čo mal za košieľkou, sa mu rozmliaždili. (Min.)

hovor. mať niekoho v hrsti, v rukách ovládať niekoho, držať v šachu;
hovor. mať niekoho v žalúdku hnevať sa na niekoho, neznášať niekoho;
Kto nemá v hlave, má v nohách (prísl.) po zabudnutú vec sa treba vrátiť;
hovor. pejor. mať v hlave otruby o hlúpom, málo chápavom človekovi;
hovor.: mať dačo pod klobúkom byť múdry;
už má pod čapicou je podnapitý;
pod čepcom je podnapitý;
mať v hlave byť opitý;
mať veľa na hlave musieť sa starať o veľa vecí;
mať niečo na jazyku chystať sa povedať niečo;
mať dušu na jazyku umierať;
mať dušu na mieste uspokojiť sa, byť spokojný;
mať niečo za lubom zamýšľať niečo;
mať niečo v krvi o silnom návyku;
mať vodu, cmar v žilách nevedieť sa rozohniť;
mať za ušami byť prefíkaný;
mať všetko v malíčku dokonale ovládať;
mať niečo na srdci trápiť sa pre niečo;
mať niekoho v srdci milovať;
maj boha pri sebe! buď ľudský!;
maj rozum! buď rozumný, rozvážny;
šesť krížikov na chrbte je šesťdesiatročný;
má hada v rukáve žije s falošným, nepriateľským človekom;
mať blchu v kožuchu byť nespokojný;
mať niekoho a očiach dozerať na niekoho, dávať na niekoho pozor;
mať maslo na hlave nebyť bez viny, nemať čisté svedomie;
mať dve želiezka v ohni dvojakú politiku;
čo má niekto do niečoho, do niekoho? prečo sa stará, mieša;
čo je niekoho do niečoho, do niekoho?: Čo má otec do toho, ako ona privyká? (Kuk.) Čože vy máte do môjho chlapca? (Taj.) Povedzte, čo máte do Júlie Socovskej? (Ráz.);
mať niečo proti niekomu, proti niečomu namietať: Povedz mi, čo máš oproti mne? (Jégé) Veď nie že by proti Marke Zúbkovie mal niečo. (Tim.) Ani najmenšie nič nemáme proti tomu, že spolukrajania naši Maďari reč svoju do vyšších škôl zaviedli. (Štúr);
mať niečo s niekým stýkať sa s niekým, prísť do styku s niekým: Kde som ju videl, čo som mal s ňou? (Kuk.) Elena, čo ty máš s dr. Hroncom? (Stod.) Povedz tvojmu vicišpánovi, že keď čo chce so mnou mať, aby sám sem prišiel. (Kal.) mať niečo (nemať nič) spoločného (spoločné) s niekým, s niečím súvisieť (nesúvisieť) s niekým, s niečím;
mať s niekým do činenia, mať do roboty s niekým, s niečím stýkať sa, prichádzať, prísť do styku;
mať niečo z niekoho, z niečoho ťažiť, získavať, čerpať úžitok: A čo máte z toho, keď pošlete pre toho, ktorý vám nepožičia? (Jégé) A čože z tej lúčky budeš mať? (Taj.)

5. (koho, čo) vlastniť, prechovávať v držbe po určitej činnosti k tomu smerujúcej (po chytaní, naháňaní, získavaní, zmocňovaní sa niekoho, po hľadaní niekoho al. niečoho), dosiahnuť niečo: Dekanstvo už má, chce byť vari kanonikom. (Taj.) Pri humnách už by ho mali, ale on sa šikovne prilepí Hacuľovie ujcovi (Ráz.) už ho skoro chytili.

už to mám prišiel som na to;

6. (koho, čo) splodiť al. porodiť niekoho;
byť pôvodcom, tvorcom niečoho: Bola malajedno dieťa s jedným mládencom. (Taj.) Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto) Krasko má iba dve básnické zbierky. — Náš dedinský ľudveľa piesní.

7. (čo) dostávať, prijímať, poberať niečo (obyč. v pravidelných intervaloch): mať plat, starobné, úroky, rentu, podporu;
mať obedy, večere;
mať niečo na raňajky, na obed, na večeru
raňajkovať, obedovať, večerať;
Jej muž nemá takého dôchodku, z ktorého by mohli využiť. (Jégé) Ja mám dobrú gážu, keď i viac miniem. (Ráz.) Teraz má mesačne šesťsto korún. (Jes.) Od každého decka mal peceň chleba týždenne, od každej hlavy šesták. (Zgur.)

8. (koho) byť s niekým v nejakom vzťahu, a to a) príbuzenskom: mať starostlivých rodičov, mať súrodencov, mať prísneho otca, mať rozmaznané deti, mať jediného syna, dve dcéry, mať tri sestry;
b) spoločenskom a inom: mať priateľa, známeho, mať nepriateľa, soka;
mať pytačov;
mať šoféra, pomocnicu, mať zamestnancov
;

9. (čo) obsahovať niečo ako súčiastku, príslušenstvo, náležitosť a pod.: byt má ústredné kúrenie, dom má záhradu;
Ulíc má Hruštín dokopy šesť.
(Heč.) Železné dvere v hornej polovici mali tabličky z hrubého, nepriezračného skla. (Letz)

10. (koho za koho, za čo) pokladať niekoho za niekoho al. niečo: Našiel troch druhov a dve družky, ktoré ho mali za proroka. (Jégé) Či ty otca len za toľko máš ako soľ? (Dobš.) Teraz videl, za čo ich majster má. (Tomašč.) Majú za isté, že tá tabla role bola obsiata im kvôli. (Kuk.)

mať niekoho za blázna uťahovať si z niekoho;
nemať niekoho za nič neceniť si, nevážiť si, podceňovať niekoho;
mať niečo niekomu za zlé vyčítať niekomu niečo;

11. kniž. (koho k čomu, na čo i s neurč.) pobádať, nabádať, navádzať, nútiť: A keď som ho k tomu mal, aby sa všetkého odriekol, nuž sa oboril na mňa. (Kal.) Veď som ťa nikdy, ani jedným slovom nemala na to. (Šolt.) Čo ho má vziať do ruky zrkadlo, nevie Maroš sám. (Ráz.)

II. (s neurč.) používa sa vo funkcii modálneho slovesa a vyjadruje:

1. nevyhnutnosť, naliehavosť, potrebnosť nejakého deja;
musieť;

neos. treba: Najmä učiť sa máš, aby ti bolo dobre v živote. (Al.) Nemal si nič hovoriť a nebolo by hriechu. (Gráf) Chlapci, máte mať rozhodcu. (Gab.) Vše mu oči padli, kde nemali. (Tat.)

2. možnosť niečo konať;
môcť: A čo mám ja povedať? (Tat.) Dobrák, a čo aj mal robiť? (Tat.) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.)

3. dej, ktorý sa uskutočnil v blízkej budúcnosti, dej zamýšľaný al. chcený;
chystať sa, chcieť: Ďuro, ak máš odísť, poď. (Tat.) odísť do sveta, či ostať tu a vstúpiť do družstva? (Min.) Obžalovaný, máte k tomu niečo povedať? (Min.) Jeho rýchlik, ktorým sa mal dostať domov, bol v ďahu. (Tat.)

4. dej. ktorý sa temer, skoro uskutočnil: Malo mu prsia roztisnúť, tak to v ňom všetko kypelo. (Taj.) Malo mi srdce puknúť od žiaľu. — Vlak mal ho zahlušiť. (Tat.)

5. pravdepodobný al. možný dej: Dal Maca gazda do špitála, lebo škoda bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma zle malo vyhojiť. (Taj.) Kde máš hlavu zlomiť, ta ťa nohy donesú. (prísl.)

hovor. máš ho vidieť zvolanie pri neuskutočnení niečoho predpokladaného, očakávaného (op. i vidieť);

6. cudziu, neoverenú mienku, pravdepodobnú zprávu, dohad: Obedňajším vlakom má prísť do Viesky červený komisár. (Tat.) Nerátali, že by bača mal mať do pätnásť zlatých, ba vyše. (Taj.) Od kohosi som počul, že si vraj rada vypila a že tak mala robiť aj na krštení svojho Pastierčaťa (Taj.), správnejšie vraj tak robila.

III. používa sa ako existenciálne sloveso, a to v spojení s príslovkovým určením (obyč. miesta) al. s doplnkom k predmetu;
vyjadruje existenciu javov istým spôsobom prislúchajúcich osobe al. veci vyjadrenej v podmete;

A. s príslovkovým určením miesta k predmeu vyjadruje existenciu niekoho al. niečoho na určitom mieste: mať peniaze na stole, mať švagra v Tatrách, mať niekoho na byte, mať niekoho v susedstve;
Mám ja dobrého zpravodajcu v samom dome Podhradského.
(Vans.) Potom si spomenuli, že majú medzi sebou pašienkového gazdu. (Chrob.) Krista, majúc Vranov za chrbtom, videla len sivú cestu a Sedmíka. (Urb.) Kávu máš na stole! (Heč.) Tu máte reštaurant... ukázal nám na dom naproti. (Kuk.) Kde máš svetlo? (Min.) Držte sa pravej strany, tam máte ploty. (Bod.);
pren. mať telo v ohni byť celý rozpálený horúčkou;
mať ľak na tvári byť vydesený;
mať úsmev na tvári usmievať sa, byť usmiaty

mať niekoho za pätami byť niekým sledovaný v tesnej blízkosti;
mať niekoho na krku a) byť obťažovaným niekým;
b) mať povinnosť voči niekomu (obyč. nepríjemnú);
mať niečo na krku mať nejakú povinnosť;
mať niečo, niekoho na starosti byť povinný starať sa o niečo, o niekoho;
mať niekoho, niečo z krku byť oslobodený od niekoho, od niečoho;
mať niečo ako na dlani jasne vidieť, poznať;
mať niečo, niekoho poruke, pri ruke, naporúdzi môcť disponovať niečím, niekým;
hovor. mať niečo na rováši byť zaťažený nejakým dlhom, nevyrovnaným účtom;
mať rozum pohromade byť rozumný, rozumne si počínať;
nemať všetkých doma, pohromade byť pomätený;
byť pochabý, bláznivý;
tu máš, tu máte sprievodné slovo pri podávaní niečoho;
sprievodný výkrik pri bitke;
tu ho máš! výraz vyjadrujúci radosť, sklamanie;

B. s doplnkom k predmetu vyjadruje existenciu

a. istého postavenia u osoby, ktorá je vo vzťahu spoločenskej spolupatričnosti k tomu, čo vyjadruje podmet: mať syna vojaka, študenta;
mať za syna inžiniera, lekára, profesora;
A čo chceš mať zo syna?
(Kuk.) Tú za nevestu by ste chceli mať. (Hviezd.);

b. určitej vlastnosti na veci (al. u osoby) al. stavu veci prislúchajúcej tomu, čo vyjadruje podmet: byt mám po rodičoch, šaty mám po bratovi, sveter mám z ovčej vlny;
Tvár mal čiernu, akoby ju uhľom zamaľoval.
(Kal.) Oči majú po materi — veľké, čierne. (Kuk.) mať v niekom silnú oporu, mať v niekom dobrého ochrancu;
dcéra má v matke najlepšiu priateľku;
mať zdravie v poriadku;
My máme kravu na otelení.
(Urb.) Ja mám voz rozobratý. (Plán.) Už si mal deväť radkov vyťatých (Taj.) pokosených. Hlavu má ako tekvica — ťažkú. (Heč.) Dieťa má priviazané v plachtičke na chrbte. (Mih.) Učňa mám zdarma. (Fr. Kráľ) Ani jednu nevestu nebude mať po vôli. (Tim.)

mať niečo z niečích úst počuť niečo od niekoho;
nemá to zo svojej hlavy nevyhútal to, neprišiel na to sám;
mať niečo na písme, čierne na bielom, na papieri o nezvratnom dôkaze, o písomnom doklade o niečom;
mať niekam dvere zatvorené byť bez prístupu niekam;

IV. používa sa ako formálne sloveso, t. j. ako gramatický prostriedok na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku;

A. v spojení so 4. p. podst. mena, s ktorým tvorí jednu lexikálnu jednotku,

a. vyjadruje existenciu vlastnosti osoby al. veci vyjadrenej v podmete: mať silu byť silný;
mať charakter byť charakterný;
mať rozvahu byť rozvážny;
mať odvahu byť odvážny;
mať nároky byť náročný;
mať skúsenosti byť skúsený;
mať vrtochy byť vrtošivý;
mať súmernosť byť súmerný;
mať modré oči, mať červené líca, mať vysokú postavu, mať krivé nohy;
mať formu, podobu, výzor niečoho
byť podobný niečomu;
fyz. mať maximálnu hustotu, mať váhu niečoho;
mať frekvenciu
(o elektrickom prúde);
mať pružnosť

mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý, neústupčivý;
b) byť ťažkopádny, tupý, nechápavý;
mať svoju hlavu byť hlavatý, neústupný;
hovor. mať nos, mať dobrý nos byť predvídavý;
mať jasnú hlavu a) byť triezvy;
b) byť rozumný;
mať čisté ruky bez viny;
hovor. mať veľký jazyk, mať jazyk na ríf byť klebetný;
mať hrošiu kožu byť necitný, necitlivý;
mať srdce z kameňa byť bezcitný;
nemať srdce byť nemilosrdný;
mať (zlaté) srdce byť (veľmi) dobrosrdečný;
expr. mať dlhé prsty byť náchylný kradnúť;
mať mladé (dobré) nohy vydržať dlho al. veľa chodiť;
mať dve tváre byť neúprimný;
mať hlavu a pätu, nemať hlavy ani päty (obyč. o jazykovom prejave) byť, nebyť ucelený;
mať dve, tri brady byť tlstý v tvári;
mať iba dve ruky nemôže, nevládze viac pracovať;
mať otvorené oči byť pozorný, vnímavý, dobre si všímať niečo;
nemať dna byť nenásytný;
nemať krvi byť bez života;
nemať konca, konca-kraja, hraníc byť nekonečne dlhý, zdĺhavý, bez miery;
žart. mať dlhé vedenie byť pomalý v chápaní niečoho;

b. používa sa pri opisnom vymedzovaní obsahu pojmu, najmä jednotiek miery: meter má desať decimetrov, kilogramtisíc gramov;
hodinašesťdesiat minút;
tucetdvanásť kusov;
telo ľudské má hlavu, driek, údy
;

c. používa sa v spojení s výrazmi vyjadrujúcimi zamestnanie, právne a iné postavenie: mať úrad byť úradníkom;
mať kabinet byť ministrom;
mať katedru byť univerzitným profesorom;
mať obchod byť obchodníkom;
mať remeslo byť remeselníkom;
mať službu prácu, zamestnanie;
mať funkciu byť funkcionárom;
mať miesto byť zamestnaný;
mať úlohu, poslanie;
mať sovietske štátne občianstvo
byť sovietskym štátnym občanom;
mať právo byť oprávnený;
mať prvenstvo byť prvý, vynikať v niečom;
mať náskok byť pred niekým;
mať výhodu byť vo výhode;
hovor. mať kurz ísť na odbyt, míňať sa;

B. v spojení so 4. p. podst. mena al. s menným prísudkom vyjadruje rozličné stavy;

a. fyzický stav a pocity organizmu, jeho vek: kašeľ, mať nádchu, mať šarlach, týfus, mať horúčku, mať lámku;
mať odreté koleno, mať zapálené oko;
Gazda má už vyše štyridsať rokov.
(Tim.) Už má štrnásť preč. (Tomašč.)

mať opicu byť opitý;
mať svoje roky byť pomerne dosť starý;

b. psychické stavy (citové, stavy vnímania, poznania, myslenia, vôle, potreby ap.): mať radosť z niekoho, z niečoho tešiť sa;
mať žiaľ (z niekoho, z niečoho);
mať kríž, trápenie, starosti (s niekým, s niečím)
trápiť sa, prežívať starosti pre niekoho, pre niečo;
mať strach z niekoho, z niečoho báť sa;
mať obavy o niekoho, o niečo obávať sa;
mať úctu k niekomu, k niečomu vážiť si niekoho, niečo;
mať zmilovanie nad niekým;
mať (nemať) zľutovanie s niekým;
mať uznanie
byť uznanlivý;
mať na niekoho, na niečo veľkú zlosť hnevať sa, zlostiť sa;
mať rešpekt pred niekým, pred niečím;
mať (nemať) rád niekoho, niečo;
mať (nemať) v láske niekoho, niečo
milovať (nemilovať);
mať nenávisť k niekomu, k niečomu nenávidieť niekoho, niečo;
mať v nenávisti niekoho, niečo;
mať vo vážnosti niekoho
vážiť si;
mať (nemať) pravdu a) pravdivo, správne (nepravdivo) hovoriť;
b) správne (nesprávne) si počínať;
mať dojem nazdávať sa;
mať pocit pociťovať;
mať tušenie tušiť;
mať poňatie o niečom vedieť o niečom;
mať zreteľ na niečo prihliadať na niečo;
mať na mysli niekoho, niečo myslieť na niekoho, na niečo;
mať na zreteli niekoho, niečo všímať si niekoho, niečo;
mať dobrú, zlú, priaznivú, nepriaznivú, svoju mienku o niekom, o niečom zmýšľať o niekom, o niečom dobre, zle, priaznivo, nepriaznivo, myslieť si svoje o niekom, o niečom;
mať svoj postoj, svoje stanovisko k niekomu, k niečomu zaujímať stanovisko;
mať nejaký úmysel s niekým, s niečím zamýšľať niečo s niekým, s niečím;
mať chuť do niečoho, na niečo, mať vôľu na niečo (niečo urobiť) chcieť niečo urobiť;
mať zámer, mať plán, mať v pláne niečo chcieť niečo vykonať

hovor. expr. maj ma rád, majte ma radi daj (dajte) mi pokoj;

c. účasť na nejakej činnosti, vykonávanie nejakej činnosti (vyjadrenej podst. menom): mať vyučovanie a) vyučovať;
b) byť na vyučovaní;
mať prednášku a) prednášať;
b) počúvať prednášku;
mať dozor nad niekým, nad niečím dozerať na niekoho, na niečo;
mať reč, prejav, preslov rečniť;
mať zasadanie, schôdzku, rokovanie zúčastniť sa na zasadaní, schôdzke, rokovaní;
mať debatu, rozhovor s niekým debatovať zhovárať sa, rozprávať sa s niekým;
mať s niekým poradu o niekom, o niečom radiť sa;
mať styk s niekým stýkať sa;
mať účasť na niečom, mať podiel na niečom zúčastňovať sa;
mať zásluhu na niečom zaslúžiť sa o niečo;
mať spolky s niekým spolčovať sa, stýkať sa;
hovor. mať v reči niekoho, niečo hovoriť o niekom, o niečom;
mať v robote niečo pracovať na niečom, zaoberať sa niečím;
pren. mať v robote niekoho ohovárať;
mať v noci niekoho, niečo ovládať, držať;
mať ťažký, ľahký, príjemný, veselý život žiť ťažko, ľahko, príjemne, veselo;
expr. ten má život ľahko, príjemne žije;
mať tvrdý, ťažký, ľahký spánok spať tuho, zle;
mať ťažkú, ľahkú smrť ťažko, ľahko zomierať;
mať čistú robotu a) pracovať v čistom prostredí;
b) hovor. robiť dokonalú prácu;
mať ťažkú, krušnú mladosť žiť ťažko v mladosti;
hovor. mať mizernú noc zle spať;
mať ťažkú, ľahkú situáciu byť v ťažkom, dobrom položení;

d. stav osoby (osôb) vyplývajúci zo vzťahu inej osoby (iných osôb) k tejto osobe (k týmto osobám): mať obľubu u niekoho byť obľúbený;
mať úctu u niekoho byť uctievaný;
mať lásku niekoho byť milovaný;
mať vážnosť niekoho byť vážený;
mať cenu u niekoho byť oceňovaný;
mať dôveru u niekoho požívať dôveru;
mať sympatie niekoho byť obľúbený u niekoho;
mať uznanie niekoho byť uznávaný;
mať podporu niekoho byť podporovaný niekým;
mať pomoc niekoho prijímať, dostávať pomoc;
mať porozumenie, pochopenie niekoho byť chápaný;

e. rozličné stavy, v ktorých sa nejaká osoba ocitá (nejakej osoby ocitajú) v spoločenskom živote: mať promóciu byť promovaný;
mať svadbu ženiť sa, vydávať sa;
mať pohreb byť pochovávaný;
mať (nemať) úspech byť (nebyť) úspešný;
mať pokoj, mať slávu požívať;
mať zisk, osoh;
mať škodu, krivdu, ujmu, hanbu
znášať;
hovor. má smolu, pech, nešťastie nedarí sa mu;
hovor. expr. máš (má) šťastie a) dobre sa ti (mu) darí;
b) výraz, zvolanie adresované tomu, kto šťastne vyviazol z nepríjemnej situácie al. nebezpečenstva;
mať opletačky, aféru, škandál byť v nepríjemnej, zlej situácii;
mať (nemať) prístup k niekomu, niekam;
mať (nemať) výhľad na niečo;
mať voľnú cestu k niekomu, niekam
môcť voľne prejsť;
mať (na) výber, mať na vôľu môcť si vybrať;
mať na voľbu môcť si voliť;
mať (nemať) voľno;
mať (nemať) čas, mať (nemať) kedy
nebyť (byť) zaujatý prácou;
mať čas s niečím môcť niečo odložiť na neskorší čas;
mať pred sebou život, mať pred sebou veľké úlohy;
mať pred skúškou, po skúške;
mať po sezóne;
mať za sebou slávnu minulosť
(Tim.)

mať po niečom prísť o niečo, stratiť niečo: mať po radosti, po nálade, po dobrom mene, po slobode, po starosti;
hovor. mať po chlebe zle pochodiť, obstáť;

f. hovor. (často v 1. os. mn. č.) stavy týkajúce sa prírodných a iných javov;
stavy prostredia, časové určenia ap.: dnes máme dusno, jasno, hmlisto, mokro;
dnes máme krásny deň;
blata máme po členky;
mať (v izbe) čisto, útulno, vlhko, mokro;
na ulici máme rušno;
susedia mali cez svadbu veselo;
máme tu živo, smutno;
dnes máme začiatok týždňa, začiatok mesiaca;
teraz máme február;
máme presne osem hodín;
do stredy máš dva dni;
dnes máš pondelok

hovor.: dobre má dobre si počína, dobre robí;
má to dobre, dobré (s niečím) okolnosti sú preňho priaznivé;
to má čas nesúri;

g. hovor. používa sa pri spočítavaní al. vypočítavaní: Polievka, rezeň, pivo, to máme jedenásť korún. — Rodičia, dve sestry a brat, to máš celú rodinu.

C. v spojení s tvarmi zám. kto, čo al. so zámennými príslovkami a s neurč. slovesa vyjadruje

a. existenciu osoby al. veci, ktoré vykonávajú dej vyslovený neurčitkom, al. existenciu okolnosti, ktoré bližšie určujú dej vyslovený v neurčitku: mať čo robiť, nemať čo dať;
O poriadok sa nemá kto starať.
(Švant.) Čo ťa má čo trápiť? (Zgur.) Deti už má na koho zveriť. (Ráz.) Každý chlap mal z čoho strieľať. (Jil.) Len aby jar skorej prišla, budeme mať kam vyjsť. (Taj.) Nebudete mať kde sadnúť. (Urb.) Ba či si mal odkiaľ zaplatiť, ty žobrák? (Dobš.) Na rozliate mlieko sa nemala kedy hnevať. (Janč.) Chudobní ľudia, čo nemajú ako žiť. (Ráz.) Na mňa sa nemáš čo hnevať. (Tim.) ona prečo si naňho ťažkať? (Kuk.);

b. v spojení so zám. čo a s neurč. slovesa vyjadruje znásobenosť, veľkú intenzitu deja vysloveného neurčitkom slovesa: Jurko má čo robiť, aby mu z očí nevystriekli slzy. (Heč.) Každý má sa dosť čo oháňať, aby svoje ratoval. (Taj.) Sám bude mať čo niesť na svojich pleciach. (Vaj.)

V. v spojení s trpným príčastím stredného rodu (v tzv. stavovom perfekte) používa sa ako pomocné sloveso a vyjadruje stav, ktorý vyplynul z ukončeného deja a trvá v prítomnosti: mám navarené, mať sľúbené;
Gazdovia mali už zasiate.
(Zgur.) Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť mesačne. (Hor.) Tam už mali vypité. (Tomašč.)

expr. mať (nemať) ustlané na ružiach žiť príjemným (ťažkým) životom;

nedok. opak. mávať2, -a, -ajú

|| mať sa

1. (okolo koho, ku komu) získavať priazeň niekoho, zaliečať sa niekomu, obskakovať okolo niekoho, krútiť sa okolo niekoho;
dvoriť niekomu: Lemjak mal sa najviac okolo novej rodiny, okolo pani Mikušovej. (Šolt.) Richtár mal sa kedysi okolo Žofie. (Kuk.) Mali liek i pre dievky, ku ktorým sa nemali žiaden vohľadník. (Záb.)

2. (okolo čoho, ku komu) správať sa k niekomu istým spôsobom;
Oni sa vždy pekne majú okolo nás. (Šolt.) Mrzelo ma, že sa tak mala okolo nej. (Jégé) Krčmár Andrija mal sa okolo nás veľmi úslužne a zdvorile. (Kuk.) Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú. (prísl.)

3. (k čomu, do čoho) dávať sa, púšťať sa do niečoho, odhodlávať sa k niečomu, na niečo: Stretli sa im oči, ale k slovu ani jeden sa nemal. (Taj.) A z učeníkov nikto k obrane sa nemal. (Jes.) Majme sa preto k práci a rozvime sily naše. (Štúr) Vzal ceruzku a prelomený zápisník, ale do písania sa akosi stále nemal. (Tat.) Treba ísť k nemu, potriasť ním a prebudiť ho, aby sa tiež mal do roboty. (Jes.) Tešilo ich, že sa už má do niečoho. (Kuk.)

mať sa k životu, mať sa k svetu prejavovať chuť do života, byť čulý, živý, životaschopný;

4. žiť istým spôsobom, na istej úrovni;

neos. vodiť sa, byť niekomu (dobre, zle): mať sa dobre, zle, lepšie, horšie, výborne;
A píš nám, Maťko, akonáhle ta prídeš, čo a ako sa máš.
(Kuk.);
expr. Nik nesníme z teba potupu, ešte i detné deti sa budú mať. (Kuk.) budú trpieť, hanbu znášať;
ako sa máš? ako sa máte? zdvorilostné slová pri stretnutí, pri písaní listu ap.

maj sa dobre, majte sa dobre pozdrav pri lúčení, odchode;
hovor. mať sa kráľovsky, mať sa hej (Tat.) žiť skvele, výborne;
expr. mať sa ako prasa v žite v blahobyte;
expr. mať sa ako holý v tŕní biedne, zle;
mať sa na pozore dávať si pozor, byť opatrný, byť v strehu;
maj sa na pozore! varovanie al. vyhrážka niekomu;
vec sa má takto, veci sa majú takto (ináč) takto je to, taká je pravda (iná je pravda);
maj sa svete! výraz pri zľahčovaní niečoho, je tam toho, nevídali;
dajsamibože, dajsamisvete;

opak. mávať sa

mat, -u muž. r. postavenie v šachovej hre, pri ktorom sa kráľ nemôže hýbať, porážka súpera: dať m., dostať m.;
hrozí m.
ukončenie hry porážkou;
šach mat;

matový2 príd. m. m-é postavenie

mäť, mne, mnú mäl/mnul nedok. kniž. (čo) trieť, šúchať, mädliť: Kramár si radostne mäl ruky. (Urb.);
mnul si ruky (Fig.)

mať1,mater, hovor. i mati, -tere (nár. i -tera), 3., 6. P. -teri, 4. p. mať i mater, 5. p. mať i mater i mati, 7. p. -terou, mn. č. -tere, -í, -iam, -iach, -ami žen. r. trochu expr. matka, rodička: dobrá, starostlivá m.;
V otroctve zrodila ma mať.
(Sládk.) Sokolovia bieli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto);
nemať otca ani matere byť sirota;
stará m. stará matka;
krstná m. krstná matka;
chodiť k niekomu ako k materi ako domov, s dôverou;

pren. o osobe, inštitúcii al. veci, ktorá ma k niekomu al. niečomu materinský, srdečný vzťah: Zem slovenská je tvoja mať. (Sládk.)

veď mlynom ešte mater neumrela (Jégé) je dosť mlynov;
s múdrou m-ou sa poradil (prísl.) o prefíkanom človekovi;
expr. otcu-materi hoden toľko a toľko pre kohokoľvek, skutočne, naozaj;
v zahrešeniach: Hrom mu do matera! (Ráz.-Mart.) Ba čertovu mater! (Taj.)

mäta, -y žen. r. voňavá lúčna rastlina;

bot. rod rastlín (Mentha);

mätový príd. m.: m. list

matador1, -a muž. r.

1. zápasník s býkmi (obyč. v Španielsku);

2. hovor. vynikajúci pracovník, dobrý odborník;

pren. žart. o prefíkanom človeku;

matadosrký príd. m.

matador2, -a, 6. p. -e (bez mn. č.) muž. r.

1. text. druh ostro súkanej priadze používanej na pletený tovar;

2. záhr. druh špenátu na prezimovanie

matať, -á, -ajú nedok. nár. hmatať, hmataním hľadať: matať si po vreckách (Dobš.)

mátať, -ta/-ce, -tajú/-cu, rozk. nemátaj nedok. (bezpredm. i koho čím) (podľa ľudových povier) chodiť ako strašidlo;
vzbudzovať v niekom strach, strašiť niekoho: Tam Majdula svoje živé dieťa zakopala, ktoré od tých čias máta. (Jégé);
neos. v zrúcaninách, na cintoríne vraj máta;
pren. hovor. m. celú noc po byte motať sa, tmoliť sa (obyč. potme);
pren. bratská láska medzi nami namátala (Heč.) neboli sme veľmi zadobre s bratom

hovor. expr. v hlave mu máta má bláznivé myšlienky, je pomätený;
to ho len máta to sa mu len zdá;

opak. mátavať, -a, -ajú

mátavý príd. m. zried. mátajúci: m-á trma-vrma (Vlč.)

match [vysl. meč], -u muž. r. (angl.) šport. zápas, stretnutie

maté neskl. stred. juhoamerický čaj z cezmínových listov

matečník, -a muž. r. včel. zastar. materská bunka

matečný, správ. materský

matematik, -a, mn. č. -ci muž. r. vedec zaoberajúci sa matematikou, profesor matematiky;
Janko je dobrý m. vie dobre počítať;

matematička, -y, -čiek žen. r.

matematika, -y žen. r. veda o číselných a priestorových útvaroch vo vzťahoch: nižšia, vyššia m., praktická, aplikovaná m., poistná, štatistická m.;

matematický príd. m.: m. vzorec;
m-é vlohy
na matematiku;
fyz. m-é kyvadlo hmotný bod zavesený na nehmotnej niti;
pren. hovor. m-á presnosť, jasnosť úplná;

matematicky prísl.

matematikár, -a muž. r. škol. slang. profesor matematiky, matematik;

matematikárka, -y, -rok žen. r.

mätenica, -e, -níc, zried. i mätenina, -y, -nín žen. r. motanica, zmätok: mätenica ozdôb a znamení (Fig.);
trma-vrma, mätenica hrozná (Hviezd.)

mätenie p. miasť

mater p. mať

materák, -a muž. r. včel. zastar. materský úľ

materčina, -y žen. r. rodný jazyk, materinská reč

materí, -ia, -ie príd. m. zastar. materin: m-ia dúška (Sládk.) materina d.

matéria, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. látka, hmota, materiál: surová, spracovať m.;
m. na ženské sukne
(Švant.);
práv. m. zákona;
pren.: Miško bol z tvrdej matérie (Gráf) tvrdý, odolný človek;
postaviť si za cieľ života chlieb, matériu (Bod.) hmotné dobrá;

filoz. hmota

materiál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r.

1. každý druh látky určenej na osobitné použitie al. na ďalšie spracovanie;
súhrn rozmanitých látok al. predmetov pre nejaký účel: stavebný, fotografický, izolačný m.;
žiaruvzdorný m.;
obväzový m.
na obväzovanie;
dekoračný m. na dekorovanie;
úžitkový m., odpadový m.;
šaty z hodvábneho m-u
z hodvábu;
kotlový m. kotlovina;
vojnový m. zbrane;
muzeálny m. predmety vhodné pre múzeum;
pren. div. slang. herecký m. herci;
straty na živom m-i na ľuďoch al. zvieratách;

2. súhrn poznatkov z oblasti nejakého odboru, obyč. nejakej vedy;
doklady, základné danosti, údaje: zbierať, triediť m., spracovať pôvodný, nový m.;
národopisný, historický, nárečový m.;
pramenný, listinný, archívny, rukopisný, písomný m.;
m. pre porady, agitáciu
konkrétne vypracované pokyny;
prednáškový m. súhrn prednášok;
hud. tónový, zvukový m.;
lingv. slovný, jazykový, hláskový m.;
číselný, štatistický m.
údaje;

materiálový príd. m.: m-é straty, m-é normy;
m-á práca
(obyč. odborná) spracovaná na základe hojných dokladov;

materiálovo/-e prísl.

materiálie, -ií, -iám, -iách žen. r. odb. súhrn rozličných druhov materiálov, predmetov: stavebné m-ie;
národopisné m-ie
;
práv. m-ie zákonov spisový materiál, najmä návrhy, zprávy o príprave zákona

materialista, -u muž. r.

1. filoz. stúpenec filozofického materializmu (op. idealista): dialektický m.;
vulgárny m.
;

2. pejor. človek hľadiaci len na hmotné výhody a pôžitky, hmotár;

3. zastar. obchodník predávajúci rozličný materiál (napr. farby, drogy);

materialistka, -y, -tiek žen. r.

materializácia, -ie žen. r. odb. zhmotnenie, zhmotňovanie: m. ideí, m. energie;

materializačný príd. m.

materializmus, -mu muž. r.

1. filoz. smer vychádzajúci z názoru o hmotnej podstate sveta, o prvotnosti hmoty a druhotnosti vedomia, myslenia (op. idealizmus): filozofický, praktický m.;
dialektický m.
spojenie materialistického chápania sveta a dialektickej vedeckej metódy v marxistickej filozofii;
historický m. veda o uplatnení dialektického materializmu na javy spoločenského vývoja;
vulgárny, mechanický m. nerešpektujúci zákony dialektiky;
ped. zastar. didaktický m. zdôrazňovanie materiálových vedomostí žiaka na úkor rozvíjania jeho myslenia;

2. pejor. túžba po hmotných dobrách bez vyšších cieľov;

materialistický príd. m.: m. svetonázor;
m-á dialektika
;

materialisticky prísl.

materializovať, -uje, -ujú nedok. (čo) robiť hmotným, zhmotňovať: materializovaná ľudská práca

|| materializovať sa nedok.

Naposledy hľadané výrazy

1. mať v Slovníku slov. jazyka