Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „lo��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

lodička,lodičkový p. loď

lob, -u muž. r. šport. v tenise lopta odrazená vysokým oblúkom ponad protivníka

lobélia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. lobelka

lobelka, -y, -liek žen. r. druh záhradnej rastliny;
bot. l. drobná (Lobelia erinus)

lobelkovité príd. m. mn. č. bot. čeľaď rastlín (Lobeliaceae)

loboda (nár. i lebeda), -y žen. r. druh poľnej rastliny, buriny;
bot. l. tatárska (Atriplex tatarica);

lobodový príd. m.: l. porast;

lobôdka, -y žen. r. zdrob.

lobovať, -uje, -ujú nedok. šport. (čo) v tenise odrážať loptu vysokým oblúkom ponad protivníka

lobulárny príd. m. lek. týkajúci sa pľúcnych lalokov: l-a pneumónia

loch, -u muž. r. (nem.) nár. jama, diera;
pivnica: Blúdi pohľadom po krajine tmavých jazier, tzv. lochov. (Ráz.) Mišo vošiel do pivnice, vlastne do lochu, ako to volajú. (Kuk.)

chať i lúchať, -a -ajú nedok. nár. expr. (čo i bezpredm.) piť hltavo, veľkými dúškami, slopať, logať: l. vodu, víno;
Slivničania lúchajú ako voly.
(Heč.)

ločkať, -á, -ajú nedok. expr.

1. (o tekutine) pri pohybe vydávať čľapotavý zvuk: Voda pod plťami ďalej ločkala. (Tat.)

2. pri pohybe vydávať zvuk pripomínajúci čľapot vody: V deravých bagančiach ločkajú mu nohy v premočených onuciach. (Pláv.) Ločkajú jadrá v plode (Žáry)

3. (čo) pohybovaním tekutiny spôsobovať čľapot: Vodu ločkal v ústach. (Fig.)

ločkavý príd. m. expr. spôsobujúci čľapot, čľapotajúci, ločkajúci: l-é blato

loco [vysl. -ko] prísl. (lat.) tu na mieste, v mieste: l. stanica s dodaním na stanicu;
loco citato (skr. l. c.) na citovanom, uvedenom mieste

ločprda i ločprdina, -y žen. r. hovor. expr. zlá, nechutná tekutina, pijatika, zlý nápoj a pod., žbrnda (Hviezd., Jes., Al.)

loď, -de žen. r.

1. druh dopravného prostriedku dopravujúceho po vode, duté plavidlo pozdĺžneho tvaru: osobná, nákladná, motorová, plachtová, vojenská, obchodná, bojová, lietadlová, tanková, dopravná, riečna, vojnová l.;
pren. bás. l. života život;
l. osudu osud;

2. chrámový priestor určený pre veriacich: chrámová, hlavná, vedľajšia, bočná, priečna l.;

lodný príd. m.: l. priemysel, l. motor, l. priestor, l-á plachta;
l-á skrutka, l-é lano, l. kapitán, l-á doprava, l-á plavba, l-é clo, l. uzol
dôležitý prístav, križovatka lodí;

loďka, -y, -diek žen. r.

1. zdrob. malá loď;

2. vec podobná loďke, napr. čiapka;

loďkový príd. m.: l. most urobený, zostrojený z lodiek;

lodička, -y, -čiek žen. r.

1. zdrob. malá loďka, malé plavidlo, malý čln;

2. vec podobná loďke, napr. topánka, čiapka a pod.: lodičky druh ženskej letnej obuvi;

lodičkový príd. m.: l. tvar;

lodisko, -a -dísk stred. i žen. r. zvel.

lodén, -u muž. r. text. druh hrubej súknovitej látky;

lodénový príd. m.: l. zimník, plášť

lodenica, -a, -níc žen. r.

1. továreň na stavbu a opravu lodí;

2. šport. úschovňa člnov, lodiek;

lodenicový príd. m.;

lodenička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

lodenka, -y, -niek žen. r. zool. druh morského mäkkýša, hlavonožec (Nautilus)

lodénový p. lodén

lodiar, -a muž. r.

1. kto pracuje pri výrobe lodí;

2. robotník na nákladných lodiach;

3. za kapitalizmu majiteľ lodí;

lodiarsky príd. m.: l-a dielňa;

lodiarstvo, -a stred. výroba lodí

lodiareň, -rne, -rní žen. r. lodenica;

lodiarenský príd. m.: l. robotník

lodica, -e, -díc žen. r. zried. druh malého plavidla, loďka: V zátoke sa kolíše celá flotila člnov, lodíc. (Kuk.)

lodisko p. loď

lodivod, -a, mn. č. -i/-ovia muž. r. poradca kapitána, sprievodca lodí, najmä v prieplavoch

Naposledy hľadané výrazy

1. lo�� v Slovníku slov. jazyka