Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „lapa��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

lapač1, -a muž. r. kto niečo al. niekoho chytá, lapá

lapač2, -a muž. r.

1. zariadenie, prístroj na chytanie, zachytávanie niečoho, zachytávač: el. tech. kovový l. iskier;
l. zrna, pliev;
l. snopov
;

2. v ovocinárstve lepkavý pás na chytanie hmyzu

lapa, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na chytanie, pomocou ktorého sa chytá, lapá: l. pás, l-ie zariadenie

lapačka, -y, -čiek žen. r.

1. chytanie, lapanie;
poľovačka: l. vlkov;

2. zastar. násilné odvádzanie, verbovanie na vojnu, verbovačka v starom Rakúsko-Uhorsku: l. regrútov;

3. nár. zariadenie na chytanie, lapanie, zachytávanie: lepkavé l-y na muchy mucholapky;
l. na myši pasca, klepec;

4. hra, pri ktorej jeden chytá ostatných bežiacich, chytačka

lapadlo, -a, -diel stred.

1. zariadenie, nástroj, prostriedok na chytanie, lapanie;

2. zool. rameno nezmara, ktorým chytá korisť, chápadlo

lapaj, -a muž. r.

1. expr. (o človeku i o zvierati) figliar, loptoš, huncút, šibal;
darebák, nezbedník, naničhodník: prefíkaní l-i;
Janko Lučan bol veľký lapaj.
(Tat.) Lapaji, zbojníci, klamete, žandárov zavolám na vás! (Al.)

2. zastar. dráb, pandúr: Iba raz (Jánošík) spakrukou dokola zatočí, už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči. (Botto);

lapajka, -y, -jok žen. r. k 1 ;

lapajský príd. m.: l-é kúsky, výčiny;

lapajsky prísl.;

lapajstvo, -a stred. huncútstvo, darebáctvo;

lapajko, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. oslab. k 1

lapák, -a muž. r.

1. zariadenie, prístroj na chytanie, zachytávanie, lapanie niečoho, lapač: l. piesku, l. tukov;

2. poľov. klepec, osídlo, pasca na chytanie zveri;

3. slang. väzenie: Dal som sa strčiť do lapáka pre opilosť. (Karv.)

lapálie, -ií, -iám, -iách žen. r. hovor. malichernosti;
daromnice, pletky: Ľudia lapáliami, podivnôstkami, hlúposťami zaneprázdnení myslia, že keď ich nebude, zastane všetko. (Vaj.)

laparoskop, -u muž. r. lek. prístroj na pozorovanie brušnej dutiny

laparoskopia, -ie žen. r. lek. pozorovanie brušnej dutiny;

laparoskopický príd. m.

laparotómia, -ie žen. r. lek. otvorenie brušnej dutiny;

laparotomický príd. m.: l. zákrok, l-á rana

lapať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo) snažiť sa dostať do svojej moci, chytať, naháňať: l. zbeha, zlodeja;
Keby ťa lapali vojaci a páni, ale ťa lapajú zbojníci, oplani.
(J. Kráľ);
pren. l. dakoho sľubmi, krásnymi rečami lákať, vábiť;
Je mu nepríjemné odpovedať na otázku, ktorou ho lapajú. (Heč.)

2. (čo, koho; class="sc" /> koho za čo) chytať rukou, rukami, brať do ruky, do rúk: Ušká kastrólika prichodilo lapať cez servítku. (Gab.) Pozrel na Marínu a lapá ju za ruku. (Tim.);
pren. l. dych, vzduch, povetrie ťažko, namáhavo dýchať;
hovor. l. slová a) ťažko si spomínať na slová, hľadať slová (v reči);
b) sústredene, pozorne počúvať;
hovor. l. šťastie usilovať sa ho dosiahnuť;
l. dakoho za srdce dojímať;

3. (čo) loviť, chytať: l. muchy, l. myši do pasce, l. ryby do siete, na udicu, l. zver

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, peknými rečami. V mútnej vode je dobre ryby lapať (prísl.) o využívaní, zneužívaní chaosu, rozháraných pomerov, neporiadku. Muchy lapá, voly púšťa (prísl.) o nerozumnom, neekonomickom hospodárení, o zlom gazdovaní.

4. zried. (po čom) siahať, čiahať za niečím: Ako decko lapá po všetkom. (Pláv.);

dok. k 1, 2, 3 lapiť

|| lapať sa

1. (čoho) chytať sa, pridŕžať sa dačoho, zachytávať sa o dačo: l. sa stola, zábradlia, dverí

Kto sa topí, i britvy (slamky) sa lapá (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku záchrany;

2. (za čo) chytať sa, dotýkať sa častí svojho tela: l. sa za hlavu;

3. (koho) chytať sa, zmocňovať sa: Lapá sa jej predtucha čohosi. (Tim.) Pýcha sa jej lapá. (Vaj.)

4. chytať sa na niečo, do niečoho: myši, muchy sa lapajú;

5. (čoho, do čoho i s neurč.) púšťať sa, chytať sa do dačoho, začínať dačo robiť: l. sa (do) roboty, l. sa hovoriť;

dok. k 1, 2, 4, 5 lapiť sa

Naposledy hľadané výrazy

1. lapa�� v Slovníku slov. jazyka