Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „líška” v Slovníku slovenského jazyka

líška, -y, -šok žen. r.

1. psovitá šelma s dlhým huňatým chvostom: falošný, ľstivý ako l.;
zool. l. obyčajná (Vulpes vulpes);

pren. expr. prefíkaný, ľstivý, prešibaný človek, lišiak, figliar, huncút: falošná, vybitá, stará l.

Každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje seba, svoju prácu, vec a pod.;

2. kožušina z líšky: červená, polárna (modrá), strieborná l.;

lišací i líščí, -ia, -ie príd. m. k 1 : l. chvost, l. brloh, l-ia diera, l-ia bunda, l-ia koža, l-ia stopa;

líškový príd. m. k 2 : l. rukávnik;

líštička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. : lištička-kmotrička (v rozprávkach)

líškať sa, -a, -ajú nedok. (komu i bezpredm.) vychvaľovaním sa usilovať získať priazeň niekoho, lichotiť, podlizovať sa, zaliečať sa: Bola by sa mu líškala ako malá mačička. (Hor.) Labou kope chudáka, ale mocnému sa líška. (Jes.)

líškavec, -vca muž. r. pejor. zaliečavý, líškavý, podlízavý človek, podlizač: Ty líškavec — choďže mi ho! (Kuk.)

liskavka, -y, -viek žen. r. druh chrobáka;
zool. l. jelšová (Agelastica alni)

liskavý (nár. i liskľavý) príd. m. lesklý, ligotavý, blýskavý, blyšťavý: l-é čižmy (Tat.);
l-é oči (Tim.);
Sedel na liskľavom pyšnom vrancovi. (Vaj.);

liskavo prísl.

líška príd. m. naoko veľmi priateľský, lichotivý, zaliečavý, podlízavý: l. človek;
l-á reč, l-é slová
;

líškavo prísl.;

líškavosť, -ti žen. r.: mačacia l. (Fig.)

Naposledy hľadané výrazy

1. líška v Slovníku slov. jazyka