Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kvit” v Slovníku slovenského jazyka

kvit1, -u muž. r. kraj. lieh, pálenka: fľaška k-u (Ráz.)

kvit2 neskl. príd. m. len v prísudku hovor. vyrovnaný: Preto sme teraz kvit. (Urb.) som s tebou kvit. (Vaj.)

kvitancia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. zastar. poukážka, potvrdenka, poistenka: vyhotoviť k-iu (Jégé), podpísať k-iu (Heč.)

kvitnúť, -ne, -nú, -tol nedok.

1. mať kvet al. kvety: ruža, tráva, strom kvitne, kvitnúca jabloň;
pren. V Martinovej duši kvitnú nádeje (Kuk.) vznikajú, rastú. Dievča kvitne utešene jak biela ľalia (Fr. Kráľ) je mladé, svieže;
úsmev mu kvitne na tvári (Kuk.) žiari, usmieva sa;
tvár jej kvitne radosťou (Tim.) odráža, vyjadruje radosť

tam mu ruže nekvitnú nemá sa dobre;

2. byť plný kvetov: lúka, záhrada kvitne, kvitnúci sad;

3. dariť sa, rozvíjať sa, prekvitať: u nás kvitne umenie i veda;
v stredoveku kvitli remeslá;
kvitnúce mestá, dediny
;

dok. k 1, 2 rozkvitnúť, zakvitnúť, vykvitnúť

kvitovať, -uje, -ujú dok. i nedok.

1. (čo) potvrdiť, potvrdzovať príjem niečoho: kvitovaný účet, kvitovaná zmenka;

2. (čo ako) uznať, uznávať, vziať, brať na vedomie: k. prednes potleskom, s vďakou k. pozornosť ďakovať, poďakovať za pozornosť, s uznaním k. niečo chváliť, pochváliť

Naposledy hľadané výrazy

1. kvit v Slovníku slov. jazyka