kuso prísl.;
kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.
1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y;
k. šťastia
2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y;
stvárať k-y
● ani k., k-a nič;
do posledného k-a všetko;
→ husársky k.;
II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička
kusosť -i ž.
kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie;
k. tovar;