Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kri��a��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kriatať sa, -a, -ajú nedok. kraj. expr. škriabať sa, štverať sa, liezť, pomaly, ťažko ísť: Maťo sa nemôže kriatať do brehu, lebo ho noha bolí. (Fr. Kráľ) Mladý človek, a kriata sa zhrbený ako starý Vintrúl. (Al.)

krídliť sa, -i, -ia nedok. zried.

1. dostávať krídla: Krídlili sa mladí sokoli! (Vans.)

2. rozširovať sa: (Chcú) rozširovať svoju kultúru a krídliť sa na úkor domorodého obyvateľstva. (Vans.);

dok. k 2 rozkrídliť sa

kriačina, -y žen. r. nár. krovie (HViezd.)

kriak, -a muž. r. kraj. krík: Statky behali medzi kriakmu. (Heč.) Životy ľudí sú pospletané ako kriaky v hustom horskom podraste. (Hor.);

kriačik, -čika/-čka muž. r. zdrob.

kričať, -í, -ia nedok. hlasno volať, vydávať silný hlas: k. na niekoho, dieťa kričí;
k. na ratu
a) o pomoc, b) veľmi, k. z plného hrdla veľmi;

pren. o niečom veľmi nápadnom, krikľavom: zúfalstvo mu kričí z očízúfalý výzor;
Farby kričali najväčšmi na ženách a deťoch. (Jes.) Radosť mu kričí z obličaja i z každého pohybu. (Fr. Kráľ);

dok. zakričať, skríknuť, zried. i kríknuť

kríček p. krík

kríčie, -ia stred. zried. krovie: k. černíc (Štítn.)

kríčkovitý i kríkovitý príd. m. rastúci v podobe kríčka: bot. kríčkovité huby;
kríkovitá hruška
;

kríčkovite i kríkovite prísl.: k. rozvetvený

krídelko p. krídlo

krídelník, -a, mn. č. -ci muž. r. šport. slang. krídelný útočník

krídelný p. krídlo

krídlatý príd. m. majúci krídla: k. hmyz, k-é semeno

krídlo, -a, -del/-diel stred.

1. lietací ústroj vtákov a hmyzu: husacie k., k. motýľa, mušie k., k. netopiera, rozprestierať k-a, mávať k-ami;
pren. bás. : na krídlach orla vysoko;
Dámy zas sa utiekali pod ochranné krídla šory Andrijany (Kuk.) pod ochranu.

obstrihať niekomu k-a obmedziť ho, skrotiť ho;

2. (obyč. v mn. č.) dvojdielna, krídlu podobná vec al. zariadenie, ktoré niečím pripomína krídla: k. lietadla, k. okna. obloka, k. dverí, ventilátora, k. veterného mlyna;

3. druh klavíra: veľké, malé, koncertné k.;

4. časť budovy: uličné k.;
ľavé krídlo kaštieľa
;

5. šport. vonkajšie (pravé al. ľavé) miesto v útočnom rade (napr. vo futbale, v hokeji);

pren. hráč hrajúci na tomto mieste, krídelný útočník;

6. voj. bočná časť útvaru pri cvičení al. útoku: Jaroslav vedie ľavé krídlo pluku. (Kal.)

7. skupina rovnako zmýšľajúcich členov v politickej strane: ľavé, pravé k., k. konzervatívcov;

krídlový príd. m.: k-é dvere ktoré sa otvárajú na dvoje, k. oltár gotický, majúci po stranách ozdobné dosky podobné krídlam okna;
tech. k. stroj, k. zotrvačník;

krídelný príd. m. k 5: šport. k. útočník hrajúci na krídle;

krídelko, -a, -liek i krídelce, -lca, -liec stred. zdrob. expr. k 1

krídlovitý príd. m. majúci podobu krídla: k. prívesok

krídlovka, -y, -viek žen. r.

1. dychový hudobný nástroj;

2. text. predpriadací stroj

krieda, -y žen. r.

1. spracovaný vápenný kameň bielej farby, ktorý sa používa na písanie: plavená k., farebná k., krajčírska k., písať k-ou

byť ako k. biely, veľmi bledý;
zapísať, napísať niečo čiernou kriedou do komína o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;

2. geol. mäkká vápencová hornina;

kriedový príd. m.: k. prášok z kriedy, k-á kresba kriedou;
k. papier hrubší, biely a lesklý;
geol. k. útvar, k-á doba v ktorej vznikali kriedové útvary

krielo, -a, kriel stred. bás. krídlo: Má (motýľ) zložiť kriela jak šable k boku. (Žáry);

krielko, -a, -lok i krielce, -a, -lec stred. zdrob. (Hviezd., Ráz.)

kriesiť, -i, -ia nedok. (koho, čo) preberať z mdlôb, privádzať k životu: k. utopenca;
pren. k. národné povedomie prebúdzať;

dok. vzkriesiť

kriesiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kniž. kto niekoho al. niečo kriesi, oživuje, buditeľ: k. mládeže (Hurb.);
k-ia krás (Roy);

kriesiteľka, -y, -liek žen. r.: kúzelné kriesiteľky ľudského blaha (Ráz.);

kriesiteľský príd. m.: živly a sily kriesiteľské v prírode (Dobš.)

kriesivý príd. m. kniž. majúci schopnosť kriesiť: k-á sila;
k-á vlaha
(Hviezd.)

krígeľ, -gľa muž. r. (nem.) hovor. zastar. väčší pohár s uchom: k. piva

krik, -u muž. r. prenikavý zvuk, ktorý vydáva človek al. niektoré zvieratá (napr. opice)

robiť k. kričať;
spustiť k. začať kričať;
strhol sa k. začali kričať;
mnoho k-u pre nič (za nič) veľa zbytočných rečí;
robiť s niekým k. nahlas mu nadávať, vadiť sa

krík, -a muž. r. väčšia od koreňa rozkonárená rastlina s drevnatými konármi: lieskové k-y;

kríkový príd. m.: k. zákrsok;

kríček, -čka muž. r. zdrob. ;

kríčkový príd. m.: k-á fazuľa

kríkať, -a, -ajú nedok. kraj. (bezpredm. i na koho) vykrikovať, kričať, volať: dieťa neprestalo kríkať (Tim.);
Začal kríkať na matku. (Tat.);
Podmostuľa chodila z dom na dom a kríkala do pitvorov. (Kuk.);

dok. kríknuť, skríknuť

kriket, -u muž. r. šport. hra, pri ktorej sa palicou odbíja malá tvrdá lopta;

kriketový príd. m.: k-á loptička

krikľavý príd. m.

1. prenikavý, ostrý, kriku podobný: k. hlas, k. džez;

2. nápadný, do očí bijúci: k-á farba, k-á šatka;
k-é protirečenia, k-é nedostatky
;

krikľavo prísl.: k. sa strojiť;

krikľavosť, -ti žen. r. nápadnosť

Naposledy hľadané výrazy

1. kri��a�� v Slovníku slov. jazyka