Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kraj” v Slovníku slovenského jazyka

kraj1, -a muž. r. miesto najväčšmi vzdialené od stredu niečoho, okraj nejakej veci, začiatok al. koniec: na k-i stola, byť na k-i lesa, sedieť na k-i lavice, stáť na k-i cesty, priepasti, chodníka, na k-i mesta;
začať od kraja, jesť z k-a, na samom k-i
celkom na kraji

ísť až na k. sveta veľmi ďaleko;
to nemá konca-kraja a) je to pridlhé, b) je to nedohľadne rozsiahle;
priviesť niekoho na kraj záhuby temer zahubiť;
mať už plač na k-i byť blízky plaču;

krajíček1, -čka muž. r. zdrob. expr. : ísť po k-u cesty na samom kraji

kraj2, -a muž. r.

1. územie, krajina, oblasť, končina: rodný k., malebný k., úrodný k., priemyselný, repársky, studený k., rovinatý, hornatý k., polárne k-e, pohraničné k-e, neznáme k-e;

2. úradne vymedzené územie v štáte, ktoré zahrňuje niekoľko okresov: Bratislavský kraj, Žilinský kraj;

3. zried. u vysťahovalcov vlasť: Odišiel za prácou na maďarskú Dolnú zem a viac sa do kraja nevrátil. (Ondr.);

krajový príd. m. k 1 : k-é nárečie, k-é osobitosti, zvláštnosti;

krajovo/-e prísl.: k. podfarbený dialekt;

krajský príd. m. k 2 : k. archív, k. súd, krajský národný výbor (skr. KNV), Krajský národný výbor v Nitre

kraj3 predl. s 2. p. pri, tesne vedľa, na kraji: kraj lesa

krajový,krajovo/-e p. kraj2

kráj1, -a, mn. č. -i muž. r. robotník, ktorý krája nejakú surovinu;

krájačka, -y, -čiek žen. r.;

krájačský príd. m.

kráj2, -a, mn. č. -e muž. r. i krájačka, -y, -čiek žen. r. v obuvníctve nôž al. prístroj na krájanie kože

krájadlo, -a, -diel stred.

1. kovová ostrá časť pluhu na zvislé odrezávanie pôdy, čerieslo;

2. nástroj al. prístroj na vykrajovanie

krajan, -a, mn. č. -ia muž. r. človek v pomere k iným ľuďom pochádzajúcim z toho istého štátu al. kraja: to je môj, tvoj, náš k., krajania z Ameriky;

krajanka, -y, -niek žen. r. krajanský príd. m.: k. pozdrav;
k. spolok, k-é strediská
(v cudzine)

kráj, -a, -ajú nedok. (čo) rezať nožom na menšie kúsky: k. chlieb, mäso, tabak, zemiaky, kožu, lístie pre hydinu;
pren. žiaľ srdce mu krája (Sládk.) trápi, mučí ho

krajciar, správ. grajciar

krajčír, -a muž. r. remeselník, ktorý šije šaty a kabáty: pánsky, dámsky, dedinský k.;

krajčírka, -y, -rok žen. r.: umelecká k.;

krajčírsky príd. m.: k-a dielňa, k-a krieda, k-e nožnice;

krajčírstvo, -a stred. krajčírske remeslo;
krajčírsky podnik

krajec, -jca muž. r. kus odkrojeného chleba, skyva: k. chleba, tenký, hrubý k.;
odkrojila krajec sladkého syra
(Tim.);

krajček, -a i krajíček2, -čka muž. r. zdrob. expr.

krajíček1 p. kraj1

krajík, -a muž. r. nár. krajec: k. chleba (Tim.)

krajina, -y, -jín žen. r.

1. politickými hranicami vymedzené územie, štát: k-y socializmu, k-y ľudovej demokracie, koloniálne k-y;
zastar. Uhorská k. Uhorsko, Slovenská k. Slovensko;
pren. rozprávková k. neskutočný, vybájený svet;

2. kraj, oblasť, časť územia: hornatá k., pekná, malebná k.;

3. anat. časť ľudského tela v okolí nejakého útvaru: srdcová k.;

krajinský príd. m. k 1: zastar. k. prezident, k. úrad ktorý viedol správu Slovenska za buržoáznej ČSR;
k. snem názov snemu v starom Uhorsku;
hovor. k. dážď keď prší súčasne na väčšej oblasti;

krajinka, -y, -niek žen. r.

1. zdrob. malá krajina;

2. mal. obraz krajiny

krajinár, -a muž. r. maliar, ktorý maľuje krajinky;

krajinárka, -y, -rok žen. r.;

krajinársky príd. m.: k. motív, k. obraz;

krajinárstvo, -a stred. maľovanie krajiniek

krajinomaľba, -y, -lieb žen. r. v maliarstve krajinárstvo

krajinský p. krajina

krajka, -y, -jok žen. r. kniž. zastar. čipka (Kuk., Vaj., Hviezd.);

krajkový príd. m.: k-á pokrývka (Zgur.)

krajnica, -e, -níc žen. r. doska odrezaná z okraja pňa, ktorá je na jednej strane oblá: banské k-e

kraj príd. m.

1. ktorý stojí na kraji, na okraji: k. dom, k. oblok;

2. idúci do krajnosti, extrémny: k-á bieda, k-á nerozvážnosť, najkrajnejšie protivy;
v krajnom prípade
v nevyhnutnom;

krajne prísl. k 2 : k. nepríjemný;

krajnosť, -ti žen. r. posledná hranica, medza niečoho, extrém: upadnúť z jednej k-i do druhej, ísť až do k-i

krajší p. pekný, krásny

krajský p. kraj2

Naposledy hľadané výrazy

1. kraj v Slovníku slov. jazyka