Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kr��tko” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

krá,krá-krá cit. napodobňuje hlas krkavca, havrana al. vrany: Zakráče nad ním starý krkavec: krá, krá! (Ondr.)

kr,krr cit. napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú žaby a havrany: Skráka sťa krkavec: Kr-kr-kr. (Hviezd.)

krab, -a, mn. č. -y muž. r. morský rak;
zool. k. pavúkovitý (Maja squinado), k. chlpatý (Dromia vulgaris);

krabí, -ia, -ie príd. m.: k-ia konzerva

krabica, -e, -bíc žen. r. hovor. zastar. lepenková al. plechová schránka, škatuľa;

krabička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

kráčať, -a, -ajú nedok.

1. robiť kroky, pohybovať sa: k. pomaly, rýchlo, k. ľahkým, ťažkým, neistým krokom

k. v šľapajach niekoho nasledovať ho;
tech. kráčajúce rýpadlo pohybujúce sa kráčavým pohybom;

2. postupovať, vyvíjať sa, smerovať: naša spoločnosť kráča k socializmu;

opak. kráčavať, -a, -ajú;

dok. kročiť

kráčavý príd. m. kráčaniu podobný: k. pohyb rýpadla

krach1, -u muž. r. hovor. hospodársky, finančný úpadok, pád, nezdar, stroskotanie: hospodársky, finančný k., k. režimu, k. na burze

krach2 cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri praskaní a lámaní: V tom krach, škridla sa prelomila. (Zgur.)

krachnúť, -ne, -nú, -chol dok. hovor. expr. upadnúť, stroskotať: banka krachla;
tam krachli tri spolky
(Heč.)

krachovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. upadať, byť na úpadku: sporiteľňa krachovala;

dok. skrachovať

Kračún, -a muž. r. nár. Vianoce, Štedrý deň (Tim.);

kračúnny príd. m. vianočný: k-e sviatky (Tim.) Vianoce

krádež, -e žen. r. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. peňazí, spáchať k., upodozrievať niekoho z k-e

kradmý príd. m.

1. utajovaný, skrývaný, robený ukradomky: k. pohľad, k-é kroky;

2. bás. kradnúci, zločinný: kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu (Chal.);

kradmo prísl.: k. sa dívať, kráčať

kradnúť, -ne, -nú, -dol nedok. (čo) neoprávnene si prisvojovať cudziu vec: k. peniaze, zemiaky, snopy, ovocie, drevo;
kradne ako straka
všetko

k. niekomu čas zdržovať ho pri práci: k. si čas (na niečo) úchytkom robiť niečo popri inej práci;

dok. ukradnúť

|| kradnúť sa potajomky, nenápadne sa blížiť, ísť: Marek sa pasekami kradne na určené miesto. (Heč.)

kradoš, -a muž. r. hovor. expr. zlodej: malý k. (Hviezd.)

krágeľ, -gľa muž. r. zastar. golier: Obzerá si šaty a napadne mu včerajší krágeľ. (Tim.) Chytil ma za krágeľ a vyhodil von. (Urbk.);

kráglik, -a muž. r. zdrob. : niekoľko hviezd na krágliku (Jes.)

krahnúť p. krehnúť

krahulec, -lca, mn. č. -lce muž. r. dravý vták;
zool. k. obyčajný (Accipiter nisus);

krahulčí, -ia, -ie príd. m.: k. štekot (Hviezd.)

kraj1, -a muž. r. miesto najväčšmi vzdialené od stredu niečoho, okraj nejakej veci, začiatok al. koniec: na k-i stola, byť na k-i lesa, sedieť na k-i lavice, stáť na k-i cesty, priepasti, chodníka, na k-i mesta;
začať od kraja, jesť z k-a, na samom k-i
celkom na kraji

ísť až na k. sveta veľmi ďaleko;
to nemá konca-kraja a) je to pridlhé, b) je to nedohľadne rozsiahle;
priviesť niekoho na kraj záhuby temer zahubiť;
mať už plač na k-i byť blízky plaču;

krajíček1, -čka muž. r. zdrob. expr. : ísť po k-u cesty na samom kraji

kraj2, -a muž. r.

1. územie, krajina, oblasť, končina: rodný k., malebný k., úrodný k., priemyselný, repársky, studený k., rovinatý, hornatý k., polárne k-e, pohraničné k-e, neznáme k-e;

2. úradne vymedzené územie v štáte, ktoré zahrňuje niekoľko okresov: Bratislavský kraj, Žilinský kraj;

3. zried. u vysťahovalcov vlasť: Odišiel za prácou na maďarskú Dolnú zem a viac sa do kraja nevrátil. (Ondr.);

krajový príd. m. k 1 : k-é nárečie, k-é osobitosti, zvláštnosti;

krajovo/-e prísl.: k. podfarbený dialekt;

krajský príd. m. k 2 : k. archív, k. súd, krajský národný výbor (skr. KNV), Krajský národný výbor v Nitre

kraj3 predl. s 2. p. pri, tesne vedľa, na kraji: kraj lesa

krájač1, -a, mn. č. -i muž. r. robotník, ktorý krája nejakú surovinu;

krájačka, -y, -čiek žen. r.;

krájačský príd. m.

krájač2, -a, mn. č. -e muž. r. i krájačka, -y, -čiek žen. r. v obuvníctve nôž al. prístroj na krájanie kože

krájadlo, -a, -diel stred.

1. kovová ostrá časť pluhu na zvislé odrezávanie pôdy, čerieslo;

2. nástroj al. prístroj na vykrajovanie

krajan, -a, mn. č. -ia muž. r. človek v pomere k iným ľuďom pochádzajúcim z toho istého štátu al. kraja: to je môj, tvoj, náš k., krajania z Ameriky;

krajanka, -y, -niek žen. r. krajanský príd. m.: k. pozdrav;
k. spolok, k-é strediská
(v cudzine)

krájať, -a, -ajú nedok. (čo) rezať nožom na menšie kúsky: k. chlieb, mäso, tabak, zemiaky, kožu, lístie pre hydinu;
pren. žiaľ srdce mu krája (Sládk.) trápi, mučí ho

krajciar, správ. grajciar

krajčír, -a muž. r. remeselník, ktorý šije šaty a kabáty: pánsky, dámsky, dedinský k.;

krajčírka, -y, -rok žen. r.: umelecká k.;

krajčírsky príd. m.: k-a dielňa, k-a krieda, k-e nožnice;

krajčírstvo, -a stred. krajčírske remeslo;
krajčírsky podnik

Naposledy hľadané výrazy

1. kr��tko v Slovníku slov. jazyka