kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;
kočíček -čka m. zdrob.
kočíkový príd.;
kocka -y -ciek ž.
1. geom. teleso ohraničené 6 štvorcami; vec, kt. mu je podobná: k. cukru, ľadu, dláždiť k-ami
2. hracia pomôcka tohto tvaru s očíslovanými stenami: hrať (v) k-y, hodiť k-u
3. obyč. mn. kocky det. hračka na skladanie, stavebnica
4. štvoruholníková vzorka na látke;
hovor. látka s takouto vzorkou: pestrá k.;
škótska k. (na sukňu)
● vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne;
kniž. k-y sú hodené už je rozhodnuté;
k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;
kockový príd. k 1, 2, 4: k. cukor;
k-á vzorka;
kocôčka -y -čok ž. zdrob.
kočovnícky príd.: k. spôsob života
kočovný príd.
1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň
2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť
kocúrik -a mn. N a A -y m. zdrob.
kocúrkovčina -y ž. expr. kocúrkovské pomery, názory
kocúrkovský príd.: k-é pomery;
kocúrkovsky prísl.