Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kosi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

košiar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. prúteným plotom ohradené miesto, kde zatvárajú ovce na noc a pred dojením;

košiarový príd. m.;

košiarik, -a muž. r. zdrob.

košíček p. kôš

kosička1 p. kosa

kosička2 -y, -čiek žen. r. kraj. súčiastka ľudového odevu, trojuholníková šatka, ktorú nosia ženy krížom preloženú cez prsia (Podj., Kuk.)

košický príd. m.: k. rýchlik idúci do Košíc al. z Košíc;
Košický vládny program vyhlásený v Košiciach r. 1945

kosidlo, -a, -diel stred. ručný prístroj na kosenie: k. na trávniky

košieľka p. košeľa

kosienka, -y, -nok žen. r. i kosienok, -nka muž. r. ľud. čerstvo pokosená lúka: Šli kosienok zhrabať. (Tim.) Driapal sa po spálenej kosienke. (Taj.)

kosier, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. kraj.

1. zahnuté pero z chvosta kohúta: k. za klobúkom, na klobúku (Ráz.) klobúk s k-om (Gráf);

2. nôž na sečkovici: Rezala (Iva) podľa starodávneho spôsobu, kosierom. (Podj.);

kosierový príd. m.;

kosierik, -a i kosierok, -rka muž. r. zdrob.

košík p. kôš

košikár, -a muž. r.

1. remeselník, ktorý vyrába, pletie a predáva koše;

2. šport. zried. basketbalista;

košikárka, -y, -rok žen. r.;

košikársky príd. m.;

košikárstvo, -a stred. výroba košov, košikárske remeslo

košíková, -ej žen. r. šport. basketbal

košíkovitý príd. m. majúci podobu košíka: k. klobúk (Kuk.)

košíkový p. kôš

kosíliť, -i, -ia nedok. viazať na uzol, robiť slučku;

častejšie dok. zakosíliť

kosílka, -y, -lok žen. r. uzol, slučka;
pren. Napína dôvtip, aby si nezahodil kosílku na hrdlo (Kuk.) aby neuvalil na seba nešťastie, aby vyhol nebezpečenstvu.

košina, -y, -šín žen. r. pletená ohrada al. veľký prútený kôš na voze al. saniach: vozová k.;

košinový príd. m.: k. kufor pletený (Šolt.);

košinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

košinár, -a muž. r. remeselník vyrábajúci košiny;

košinársky príd. m.;

košinárstvo, -a stred. košinárske remeslo

kosínus (pís. i cosinus), -u muž. r. mat. funkcia uhla v pravouhlom trojuholníku, pomer priľahlej odvesny k prepone (skr. cos);

kosínusový príd. m.: k-á veta

kosisko, -a, -sísk stred. dlhá drevená rúčka kosy

kosiť, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) žať kosou: k. trávu, obilie, k. lúku, k. ručne, strojom;
pren. smrť, choroba kosí o hromadnom umieraní ľudí;
guľky kosia hromadne usmrcujú;

dok. pokosiť, skosiť

Naposledy hľadané výrazy

1. kosi�� v Slovníku slov. jazyka