Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kori��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

koriť sa, -í, -ia nedok. (komu, pred kým, pred čím i bezpredm.) ponižovať sa, prejavovať pokoru, úctu, klaňať sa: Som tvrdá a hrdá, nerada sa korím a prosím. (Vaj.) Všetka čeľaď i páni museli sa jej koriť. (Vans.) Ten dav sa veky koril pred krivdou, pred pány. (Žáry)

koriander, -dra, 6. p. -dri muž. r. druh korenia sladkastej vône a štipľavej chuti;

koriandrový príd. m.

korienkár, -a muž. r. hovor. kto zbiera a predáva korienky, zelinkár;

korienkárka, -y, -rok žen. r.

korienok p. koreň

korigens, -u mn. č. m., v j. č. i neskl. str., -nciá, -ií, -iám, -iách stred. farm. prísada, ktorou sa spríjemňuje chuť odporných liekov

korigovať, -uje, -ujú nedok. (čo, zried. i koho)

1. opravovať vecné, jazykové a pravopisné chyby v texte, v reči: k. rukopis, článok;

2. (i dok.) opravovať, opraviť, naprávať, napraviť: k. svoje chyby;
Veľa zo svojich vedomostí si musíme korigovať.
(Fr. Kráľ);

dok. skorigovať, k 1 i vykorigovať

korintky, -tiek žen. r. (mn. č.) druh gréckych hrozienok

korintský príd. m. pochádzajúci z Korintu v Grécku;
archit. k. stĺp s bohato zdobenou hlavicou;
k-é hrozno

kori, -ti žen. r.

1. násilím získané, ulúpené veci;
veci ukoristené vo vojne: vojnová k. za starších čias zlato a cennosti, neskôr najmä zbrane a zásoby, získané víťazným vojskom

padnúť niekomu (pren. i niečomu) za k., stať sa k-ou niekoho (pren. i niečoho) a) byť ukoristený;
b) pren. stať sa obeťou niečoho;

2. úlovok: poľovnícka k., vrhnúť sa na k., zaňuchať k. (o poľovnom psovi);

koristný príd. m.: k-é právo, k-é ciele

koristiť, -í, -ia nedok.

1. (z čoho) využívať niečo, ťažiť z niečoho: koristia z nešťastia ľudí (Vans.);
Zo smrti iných koristili, robiac pre mŕtvych rakvy. (Kuk.)

2. zried. (čo) bezplánovite drancovať prírodné bohatstvo: koristenie lesov;

3. bás. (čo i bezpredm.) brať, získavať pre seba: včely koristia zlatý peľ (Fig.);
Neoddá sa koristiť viacej, ako k žitiu stačí. (Kost.)

koristník, -a, mn. č. -ci muž. r. kto koristí z niečoho al. vykorisťuje niekoho: vojnový k.;

koristnícky príd. m. i prísl. : k-e záujmy, k-e hospodárenie drancovanie prírody;
k. hospodáriť;

koristníctvo, -a stred. vlastnosť toho, kto vykorisťuje;
vykorisťovanie

koristný p. korisť

Naposledy hľadané výrazy

1. kori�� v Slovníku slov. jazyka